Ciele expedície boli zo začiatku prozaické. Overiť digitálne dáta leteckého skenovacieho zariadenia menom LiDAR, ktoré v jednej časti pralesa v oblasti Petén indikovalo mimoriadne zoskupenie budov podobných veľkému mestu, píše sa na portáli iDnes.cz.
„Bolo nutné tam vyslať prieskumnú expedíciu a súčasne archeologický tím, aby zistil, čo sa tam v skutočnosti nachádza,“ hovorí Kováč. Výsledkom výskumu je potvrdenie existencie tohto mesta. Úplné zhodnotenie objavu bude možné až po spracovaní dát. Presný vek objaveného mesta určia ďalšie analýzy. „Rozhodne je to mesto oveľa staršie, než sme očakávali,“ dopĺňa profesor z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý sa zapodieva predovšetkým archeológiou a náboženstvom starovekej Ameriky.
Expedícia identifikovala doposiaľ neznáme mayské osídlenie, respektíve niekoľko mestských centier. Dozvedeli sme sa niečo nové o tom, ako Mayovia žili?
Áno, máme pár indícií, ktoré ešte v tejto chvíli spracovávame, pretože výsledky skúmania v novom meste stoja stále na samotnom začiatku. Verejnosť čaká príval veľmi zaujímavých informácií, ale bude si musieť ešte chvíľu počkať. Život Mayov ale vieme s istotou napojiť na staršie výskumy a pozrieť sa spolu s nimi aj na niektoré nové fakty.
Môžete uviesť konkrétny príklad?
Týkať sa budú napríklad spôsobu pochovávania a zaobchádzania s telesnými pozostatkami predkov. Mayovia ich vždy pochovávali pod podlahou domu, v ktorom žili. Ďalšie osudy pozostatkov ale záležali na tom, kto konkrétne v danom dome žil v neskorších obdobiach ako „dedič“. Niekto ich uctieval alebo ignoroval, iný presúval všade tam, kde sa sťahoval, a ďalší ich zase úmyselne hanobil. Rysuje sa nám z toho teda zaujímavá štúdia o kulte predkov. No a, samozrejme, neprestávame vidieť kontext mayského kolapsu a tiež úsvit mayskej civilizácie, ktorý sledujeme dlhodobo. Odpovede by boli na celú knihu.
Mayovia patrili k najvyspelejším civilizáciám. Čo sme sa o nich doteraz dozvedeli?
Vedeli sme, že poznali a používali ako jediná civilizácia Ameriky pravé písmo. Boli vynikajúci astronómovia a vedeli napríklad úplne presne predpovedať zatmenie Slnka na stáročia dopredu, vedeli tiež vypočítať veľmi komplikovaný obeh Venuše. Podobne ako starovekí Gréci žili v kamenných mestách plných pyramíd, ktoré boli usporiadané v mestských štátoch, ale vládli im svätí králi, ktorí mali status blízky ľudským bohom.
Aj keď o nich učebnice často neprávom mlčia, išlo o najvyspelejšiu civilizáciu oboch Amerík a boli súčasníkmi Grékov, Rimanov, ale z časti aj starých Egypťanov. Kultúrne nie menej významní ako oni. Časovo ich mestská civilizácia začína približne v období existencie starovekej Tróje a končí, keď u nás zaniká Veľkomoravská ríša.
Keď prišla voda, odišlo jedlo
Čo teda bolo cieľom vašej expedície?
Hlavne konfrontovať elektronické digitálne dáta s realitou, preskúmať fyzicky oblasť, nakresliť jej mapy a vykopať archeologické sondy a objekty pre určenie obdobia a rozsahu zástavby objaveného mesta. Stranou nezostalo ani okolie, ktoré bolo systematicky preskúmavané, aby sa zistili vzťahy, cesty, poľnohospodárske zázemie a ďalšie dôležité údaje.
Ako veľmi intenzívnych bolo sedem týždňov na mieste?
Zážitkov bolo veľmi veľa. Za všetkých spomeniem zápas s nedostatkom vody, pretože tam neexistujú rieky, jazerá ani studne. Čerpali sme z veľkých kaluží a zo zachytenej dažďovej vody, takže sme boli životne závislí na tom, či bude pršať alebo nie. Dážď predstavoval na jednej strane požehnanie, tešili sme sa z neho a niektorí sa rovno pod oblohou v daždi aj sprchovali, na druhej strane rozbahnil cesty a občas nás úplne odrezal od zásobovania, takže keď prišla konečne voda, odišlo jedlo. V podobných cykloch spojených s prírodou sme spolu s exotickými živočíchmi trávili všetok čas.
Ako vám v praxi pomohli metódy archeologičky a výskumníčky Sary Polak, ktorá skúma históriu v súvislosti s technológiami umelej inteligencie?
Sara veľmi úzko spolupracovala s ďalším digitálne zameraným členom expedície Markom Bundzelom z Technickej univerzity v Košiciach, ktorý sa venuje vyhľadávaniu archeologických sídiel pomocou neurónových sietí z dátasetu leteckého laserového fotografovania LiDAR.
V tomto zmysle je potom hlavným produktom predikcia výskytu určitých architektonických objektov v teréne, inými slovami, prístroj nám potom rovno na digitálnej mape indikuje pomocou súradníc GPS, kde sa nachádza to, čo hľadáme. Netreba dodávať, že je to oveľa efektívnejšie. Sara do procesu spracovávania dát zapojila aj tím z ČVUT, ktorý má bohaté skúsenosti s digitálnym spracovaním kultúrneho dedičstva. To je vzhľadom na povahu našich výstupov úplne kľúčové.
Budúcnosť je vo virtuálnej realite
Môžete priblížiť, ako práca archeológov vyzerala v minulosti a aký má historický kontext?
Myslím si, že práca archeológov v minulosti je všeobecne známa a stále z časti platná. Ide napríklad o snímky z leteckého fotografovania, znalosti bádateľa na základe vizuálnych podobností prostredí alebo objektov s už známymi formami, o náhodné nálezy keramiky, prípadne nálezy iných objektov – to všetko vytváralo indície, ktoré sa vzápätí overovali rozsiahlymi fyzickými vykopávkami. Práca archeológa je predovšetkým nekonečne pomalá a je to veľmi trpezlivá činnosť. Na tom sa nič nemení ani s technológiami.
Ako konkrétne vám moderné technológie pomáhajú? Bez čoho sa už vôbec nezaobídete?
V súčasnosti je pre nás na projekte v Guatemale z moderných technológií najdôležitejší LiDAR, to znamená laserové skenovanie pralesa, ktoré dovolí digitálne odstrániť džungľu a zvýrazniť terénne prvky vytvorené človekom. Vďaka nemu sme v Guatemale tam, kde sme.
Potom sú to neurónové siete, ktoré v rámci umelej inteligencie dokážu vyhľadať v tom obrovskom balíčku digitálnych dát LiDARu to, čo pre výskum reálne potrebujeme. Okrem týchto technológií, ktoré skúmajú objekty zo vzduchu a ukážu, čo je na zemi, je potrebný aj georadar, aby sme dokázali vidieť aj to, čo je pod zemou, a to bez nutnosti rozsiahlych vykopávok. Až na základe týchto dát vlastne určíme, kde sa bude kopať. Vykopávky potom majú skôr podobu chronologických sond než obnažovania masívnych objektov. Vykopané objekty sa potom digitalizujú do 3D foriem a až tie sa ako výsledný produkt ďalej skúmajú.
Ako si v odbore vedú Česi a Slováci?
Česká archeológia má úžasné tradície a výsledky. Svetovo ju preslávil najmä výskum paleolitu, ale má tiež množstvo veľmi kvalitne vykonaných výskumov napríklad z obdobia Veľkej Moravy, ktoré sú známe v Európe aj vo svete. Zo zahraničných výskumov sú známe najmä vykopávky v Egypte. Slovensko má dlhodobo rozvinuté veľmi moderné archeologické výskumy v Mezoamerike, najmä v Guatemale. Potom, čo sme v roku 2023 s podporou Nadácie Neuron spojili sily v rámci Expedície za strateným mayským mestom, myslím si, že aj česká archeológia má šancu preniknúť do oblasti tropických pralesov Ameriky. Spoločný česko-slovenský tím sa veľmi osvedčil.
Čo bude s vykopávkami ďalej? Budú vystavené v múzeu alebo s nimi budú pracovať vedci?
Vykopávky sú momentálne v našom laboratóriu v Guatemale na spracovanie. Ešte tento rok ich ale musíme predať Národnému múzeu v Guatemale. Krajina má tak nastavené zákony, že nám ich v rukách ponechajú len približne desať mesiacov. Do tej doby musíme zo všetkých nálezov vyťažiť maximum. Týka sa to kostier, keramiky, sošiek, ale tiež monumentálneho umenia.
Základnou stratégiou je ponechať si malé vzorky pre fyzikálnu analýzu keramiky, DNA z kostí a podobne, a veľmi detailne vytvoriť 3D digitálne databázy. Potom už môže trvať aj pár rokov, než to pokojne a zodpovedne spracujeme, porovnáme, zdokumentujeme a interpretujeme. V tomto duchu vlastne pôjde už o výsledky skúmania vo virtuálnej realite. Súčasne je to aj budúcnosť archeológie, pretože tento typ skúmania prináša množstvo výhod.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
