Výroba škodoviek sa neobmedzuje len na Českú republiku. Dnes vychádza z fabrík v Rusku, Číne alebo Indii. V minulosti však stavali autá mladoboleslavskej značky v ešte exotickejších destináciách; príbeh novozélandského modelu Trekka je pomerne známy a jazdu s ním si môžete pozrieť tu.
Avšak na tureckú Škodu Kamyonet si spomenie málokto. Pritom ju tam fabrika Çelik Montaj Ticaret (neskôr Anadolu Otomotiv Sanayi) vyrábala od 60. až do 80. rokov. Dôvod, prečo sa do Turecka nedovážali celé "tisícdvestotrojky", bol vtedy rovnaký ako ten, prečo sa dnes škodovky pre Čínu alebo Rusko vyrábajú na mieste, píše iDNES.cz.
Ochranárska colná politika tlačiaca automobilky nielen importovať, ale tiež vyrábať autá priamo v danej krajine. Škoda sa vtedy začiatkom 60. rokov za podpory podniku zahraničného obchodu dohodla na dovoze nekompletných mechanických celkov modelu 1202 STW. Do Turecka putoval podvozkový rám s motorom, prednými blatníkmi a rámom čelného okna.
Miestna fabrika k tomu pridala vlastnú karosériu. Spočiatku ste v nich ešte škodovky spoznali, predok viac-menej zachovali, avšak zadné kombíkové alebo pick-up partie už boli svojbytné. Postupom času sa však podiel karosárskych dielov dovezených z AZNP zmenšoval, a tak sa turecké škodovky menili.
Až v roku 1971 začali vyzerať úplne inak, tak vznikla Škoda 1202 Kamyonet. Stále na ráme, s lichobežníkovými ramenami vpredu a kyvadlovou nápravou vzadu či škodováckym 47-koňovým štvorvalcom OHV s objemom 1 221 centimetrov kubických. Z Vrchlabí okrem motora prichádzala aj štvorstupňová prevodovka prenášajúca výkon na zadné kolesá.
Maximálna stokilometrová rýchlosť bola na tureckých cestách-necestách skôr teoretickým údajom, používatelia skôr ocenili trištvrte -tonovú nosnosť tohto vozidla. Vo výrobe vydržal pôvodný kamyonet cez 10 rokov, v roku 1982 ho nahradilo nové prevedenie s oddelenou ložnou plochou postavené na mechanických základoch Škody 1203. Tá uviezla dokonca tonu.
Do polovice 80. rokov vzniklo podľa odhadov približne 17-tisíc kamyonetov oboch generácií, tých novších z toho bolo asi tri a pol tisíc. Tam však príbeh pick-upových vozidiel z dielne Škody nekončí.
Pred 30 rokmi, 25. septembra 1991, totiž začala automobilka Škoda výrobu úžitkového vozidla pick-up. Škoda Favorit Pick-up sa vyrábala súbežne s modelmi Škoda Favorit a Škoda Forman, z ktorých pochádzala väčšina súčastí úžitkového vozidla.
Dvojmiestne ľahké úžitkové verzie Pick-up boli štandardne vyrábané s motorom o objeme 1 289 centimetrov kubických a vybavované laminátovou, plátennou alebo plechovou nadstavbou ložnej plochy. Pick-up sa produkoval do roku 1995 a celkovo bolo vyrobených 70 900 kusov.
Druhá generácia úžitkového vozidla od Škodovky bola označovaná ako Pickup alebo Škoda Felicia Pickup a mala väčšinu súčastí použitých z Felicie. Väčšia verzia sa nazývala Škoda Felicia Vanplus a do roku 2001, kedy bola výroba ukončená, ich vzniklo až 128 581 kusov.
Až tisíce eur si však súčasní majitelia povedia za model Škoda Felicia Fun. Ide o vozidlo vychádzajúce z dvojmiestnej verzie Pickupu, zadná stena kabíny je následne výsuvná, po jej vysunutí vzniknú ďalšie dve miesta na sedenie a vozidlo sa tak stáva štvormiestnym.
Typická je pre vozidlá Felicia Fun žiarivo žltá farba lakovania, ide teraz o jednu z najcennejších verzií Felicie, Škoda ich vyrobila len 4 216 kusov. Najdrahšia Felicia Fun v inzercii je teraz na Slovensku, súčasný majiteľ si ju cení na viac ako 14-tisíc eur, podľa popisu je vozidlo po celkovej renovácii.
Neskôr vznikli ďalšie úžitkové verzie osobných škodoviek, napríklad Fabia sa vyrábala aj v úžitkovo zameranej verzii Praktik, rovnaký variant potom získal neskôr aj model Roomster.