Volant napravo, radenie ľavou rukou v otočenej kulise s jednotkou pri pravom kolene, ovládanie ako v pradedovej Octavii, navyše otočené podľa novozélandských pravidiel, na prvý dotyk naháňa rešpekt, píše iDNES.cz.
Našťastie má Trekka dokonale krabicové, pravidelné tvary, takže brázdenie cestičiek a obiehanie nákladiakov nakoniec zvláda, najviac desí spolujazdca, ktorému sa stred vozovky zdá stále príliš blízko. V Trekke je všetko naopak, veď vznikla a jazdila na úplne opačnom konci zemegule.
Ide o prvý terénny automobil značky Škoda. Vznikol v čase, keď o autách pre jazdu mimo cesty určených pre civilné použitie začínali automobilky ešte len premýšľať. Narodila sa v hlave novozélandského dovozcu škodoviek pred 50 rokmi, vývoj prebiehal tam, na druhom konci sveta, aj v mladoboleslavskej Česane.
Poloterénna škodovka, ktorá je oslavou jednoduchosti a dokonale praktického, utilitárneho dizajnu, je úplne prvé a do dneška jediné naozaj novozélandské auto.
Vpredu má dve sedadlá, ktoré sa dajú len posunúť, takže sa vodič musí stroju prispôsobiť. Sedí sa tu ako na stoličke s nízkym operadlom, vysoko a blízko ku dverám; vďaka takmer rovným oknám a bohatému preskleniu má šofér dokonalý prehľad. Vzadu sú dve pozdĺžne lavice, kam sa posadí šesť zberačov kivi či rodina na výlet do mesta cez pasienky.
Náš kúsok je ešte vylepšený predchádzajúcim majiteľom. Medzi prednými miestami sú držiaky na pušky, vzadu po stranách dve náhradné kolesá a na prednom nárazníku dôkaz, že majstrovanie nerešpektuje kontinenty. Z rozvodových kolies a reťazí motora, ktorý pracuje pod kapotou (odisťuje sa lankom na prístrojovej doske), si vyrobil viacúčelový navijak.
Novozélandská prvotina s českými koreňmi
Na vzniku jediného sériovo vyrábaného novozélandského automobilu mala veľkú zásluhu mladoboleslavská Škodovka. Z modelu Trekka vznikli len necelé tri tisícky kusov, avšak na Novom Zélande je to kult. Prvý zmontovali v novozélandskom meste Otahuhu v roku 1966.
To bolo tak. V tejto ostrovnej krajine bol v 50. rokoch minulého storočia obrovský hlad po autách. Priamo na Zélande sa žiadne nevyrábali, vláda navyše na dovážaný tovar uvalila vysoké clo. To sa dalo obísť tým, že sa daný výrobok vyrobil až na mieste z dovezených dielov.
Podnikatelia teda dovážali autá v rozobratom stave a montáž vykonávali priamo na Novom Zélande, ideálne s podielom na mieste vyrobených komponentov. Pripomína vám to niečo? Rovnako sa dnes dovážajú rozobrané škodovky na montáž do Ruska alebo Maroka, na takzvanú (CKD - completely knocked down) výrobu je v Boleslavi vyčlenená špeciálna linka.
A tak roku 1961 začala spoločnosť Motor Industries na predmestí Aucklandu montovať Škody Octavie. Majiteľ montážneho závodu, Noel Turner, na tom spolupracoval s novozélandským dovozcom Škody Philom Andrewsom.
Andrewsa napadlo vyrábať ľahký, lacný, jednoduchý, úžitkový poloterénny automobil pre farmára, drobných obchodníkov a ďalších živnostníkov, proste typické auto pre Nový Zéland. Zameranie a cieľová skupina nevyžadovali drsný offroad, stačil zvýšený podvozok (skvelých 19 centimetrov) a príplatková uzávierka diferenciálu.
Na to sa skvele hodila Octavia Combi, ktorá sa vyrábala v Kvasinách. Karoséria bola spoločným dielom domáceho konštruktéra George Taylora a z Mladej Boleslavi zapožičaného Jozefa Velebného, bývalého vedúceho vývoja karosérií.
Na chrbticový rám s centrálnou nosnou rúrou, vpredu vidlicový pre uloženie motora a štvorstupňové prevodovky spojené so štvorvalcom OHV s objemom 1 221 centimetrov kubických a maximálnym výkonom 47 konských síl, posadili hranatú karosériu z oceľového plechu.
Poháňané boli zadné kolesá zavesené na výkyvných polonápravách. Oproti podvozku Octavie mala Trekka skrátený rázvor (z 2 389 milimetrov na 2 165 milimetrov) a pomalší stály prevod v rozvodovke (zo 4,78 na 5,25). Maximálna rýchlosť bola 105 až 110 kilometrov za hodinu, priemerná spotreba pri bežnej prevádzke predstavovala 11 litrov na sto kilometrov.
Čistá strojovňa
Na českých cestičkách v stredočeskom kraji Trekku redakcia iDNES.cz rozbehla zhruba k 80 kilometrovej rýchlosti. Museli si to prepočítať, tachometer je totiž v míľach. Veľké náklony, pohupovanie a rešpekt k unikátnemu kúsku ich ďalej nepustili. Na rovinkách išla srdnato, ale kopce ju nebavia, v tých trochu funí, šofér sa musí sústrediť na podraďovanie, ideálne s medziplynom.
Pri riadení Trekky si vodič užíva priamy kontakt s čistou mechanikou, veľký volant a rajd dávajú autu obratnosť, radenie nahor ide hladko, keď viete ako na to, dole je trochu kostrbatejšie radenie dvojky.
Naša uzavretá "cestovná" Trekka bola lepšia verzia, základným variantom bol dvojmiestny pick-up bez strechy. Za peniaze navyše boli plátené či laminátové strechy buď len pre predné miesta alebo aj pre priestor vzadu. Pohotovostná hmotnosť bola podľa verzie v rozmedzí 920 až 980 kilogramov, užitočná hmotnosť potom vďaka rámovej konštrukcii veľmi slušných 450 až 500 kilogramov.
Prvé vyrobené Trekky privítali s veľkou slávou 2. decembra 1966. V prvom mesiaci výroby sa ich predalo 17. Potom predaje zvoľna rástli. Najviac ich vyrobili v roku 1969, celkovo 724. Rok na to vláda uvoľnila podmienky pre import ľahkých úžitkových automobilov. V roku 1971 navyše zomrel Noel Turner, jeden z otcov Trekky a zároveň v Československu skončila výroba kombíkových Octavií.
Posledné skladové Trekky sa dopredali v roku 1973. Koľko ich vzniklo, sa poriadne nevie, uvádza sa 2 200 až 2 800 kusov; z toho ich pár stoviek vyviezli do Austrálie, Indonézie a niekoľko desiatok kusov doputoval na Fidži, Tongo, Samou, Cookove ostrovy a Vietnam. V archíve múzea Škody je aj zmienka o jednej, ktorá mala doraziť do Detroitu k firme General Motors.