Sieť japonských ostrovov je lemovaná severozápadným úsekom takzvaného ohnivého kruhu.
Tichomorská oblasť je poznačená veľkou tektonickou činnosťou, ktorá spôsobuje silné zemetrasenia, sopečné výbuchy a vlny cunami dosahujúce výšku niekoľkých metrov. Napokon, aj slovo cunami sa zrodilo práve v japončine – v preklade znamená prístavná vlna.
História Japonska je plná takýchto tragédií. Zemetrasenie s magnitúdou 8,3, ktoré prvého septembra 1923 zasiahlo región Kantó, patrí medzi desať najtragickejších v histórií planéty. O život vtedy prišlo podľa odhadov viac ako 142-tisíc ľudí. Ani zďaleka to pritom nebolo najsilnejšie zemetrasenie, s akým sa Japonci museli vyrovnať.
Otrasy z 11. marca 2011 dosiahli magnitúdu 9,1. Drvivú väčšinu obetí mala na svedomí vlna cunami, ktorá zaliala veľkú časť japonského pobrežia a tisícky ľudí doslova spláchla do mora.
