Populárny model kórejského výrobcu Ioniq je prvým automobilom od Hyundai, ktorý bol od základu tvorený ako hybrid, plug-in hybrid či elektromobil. Elektrická verzia sa už dokonca dočkala faceliftu, a tak sme si vyskúšali verziu Hyundai Ioniq Electric 2019.
Hoci sme k tomuto elektromobilu pristupovali úplne bez počiatočnej emócie, milo nás dokázal prekvapiť. Prekonali sme s ním totiž nepísané zákony elektromobility. Svojím spôsobom. Ale poďme na to pekne od začiatku.
Nevtieravý, príjemný dizajn
Ak sa vám Hyundai Ioniq Electric na pohľad nepáči, nebudeme vás prehovárať, že je pekný. Závisí to od individuálneho vkusu. Z nášho pohľadu sme s ním však nemali najmenší problém. Navyše, nami testovaná verzia predstavovala veľmi príjemný odtieň tmavšej červenej farby v kombinácii so striebornými prvkami masky s označením Electric. Ako celok to vyzeralo veľmi dobre a civilne.
Snáď len izavretá predná maska dáva na známosť, že nejde o štandardné spaľovacie auto, a tak sme si z času na čas vyslúžili nejaký ten pozornejší pohľad okoloidúcich navyše. Obsahuje dva otvory, ktoré sa pri väčšej záťaži otvoria a slúžia pre prívod vzduchu.
Celkovo má auto športovejší nádych a slušný aerodynamický tvar, pri ktorom nezaostávajú ani kolesá. Disky z ľahkých zliatin vyzerali podľa nás mimoriadne dobre a zároveň plnili aerodynamickú funkciu.
Predné Bi-LED svetlomety mali mierne vyzývavé prelomené tvary a veľmi pekne dopĺňali dizajn elektromobilu. Jedinou zvláštnosťou, ktorou sme si celkom neboli istí, bol malý spojler v zadnej časti vozidla. Na jednej strane to pôsobí veľmi dobre, no ako šoférovi vám môže mierne narúšať zorné pole.
Tvorí totiž akúsi deliacu čiaru v strede vášho zadného okna. Podvedome sme preto pri pohľade do vnútorného spätného zrkadla dvíhali hlavu, alebo sa všemožne snažili nazerať popod tento spojler. Iste, zvyknete si na to, no trochu nám to vadilo vo výhľade. Našli sme však aj pozitívnu stránku - tento prvok dokáže zatieňovať lúče svetlometov za nami idúcich áut.
Zaujímavosťou je, že hoci môže byť Ioniq na prvý pohľad rozmerovo skromným autom, v reáli sme sa vo vnútri nijako výrazne netlačili, dokonca ani na zadných sedadlách. Ak by sme mali niečo skritizovať, boli by to snáď len plastové zadné prvky nárazníku. V nich sú naznačené výduchy, no celé to na nás pôsobí nanajvýš umelo....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.