Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.02.2019, 06:10

Prvá jazda s novou elektrickou Kiou. Neklame o dojazde a je príjemne normálna

Dojazd je asi jedna z najviac diskutovaných nevýhod elektromobilov. Situácia sa však zlepšuje a dôkazom toho je aj nová Kia e-Niro, ktorá tento rok prichádza na európsky trh.

Prvá jazda s novou elektrickou Kiou. Neklame o dojazde a je príjemne normálna
Zdroj: Kia

Už niekdajšie prvé kilometre s hybridným prevedením Kie Niro ukázali, že táto platforma pre výhradne elektrifikované modely má pri značke Kia rozhodne čo ponúknuť a má lákavý potenciál. Trochu sme pochybovali o jej vzhľade, dynamika nás nenadchla, zato sme ocenili vnútorný priestor a praktickosť Nira a správanie podvozku, ktorý mal podľa nás veľký potenciál.

​Elektrická Kia e-Niro je na prvý pohľad vlastne úplne rovnaká, píše iDNES.cz. Design zostal, zmenili sa len detaily, ktoré skúsenému oku napovedia, že by to mohol byť elektromobil. Ale e-Niro nijako nevystupuje z radu, je to úplne bežný crossover, ktorých je na trhu čím ďalej viac. Ostatne, na to Kia v rámci očakávaného úspechu e-Nira vsádza: mieri do segmentu elektrických áut a kompaktných crossoverov, čo sú časti trhu s najväčším predpokladaným percentuálnym nárastom v najbližších rokoch.

Prvé kilometre za volantom potvrdzujú, že e-Niro má šancu uspieť. V mnohom je to stále Niro, správa sa veľmi podobne ako bežný hybridný model. Napríklad podvozok: Niro je k dispozicii vo verziách so 16- a 18-palcovými pneumatikami. Kia tvrdí, že pre každú sadu bol podvozok špeciálne vyladený a nám sa zdalo, že verzia s menšími kolesami je pri prejazde nerovností trochu nervóznejšia.

Dostatočne pohodlné

Teraz je tu e-Niro, ktoré dostalo sedemnástky a aj kvôli ťažkým batériám samozrejme nové vyladenie podvozka. Ale čuduj sa svete, správanie na nerovnostiach je podľa prvých dojmov presne niekde medzi hybridnými variantami. Možno je to náhoda, ale možno je to len ďalší dôkaz toho, ako veľmi v Kii chceli, aby toto auto zapadlo.

Podvozok je naďalej silnou časťou auta. Ponúka solídny komfort a istotu v zákrutách. Samozrejme, zatiaľ čo s hybridným Nirom sme sa odvážili do zákrut vrhať aj trochu bezhlavo, tu sme boli trochu obozretnejší. Batérie sú síce pod podlahou a ťažisko nízko, lenže nárast hmotnosti je tu poznať. Elektrické Niro hlási v testovanom prevedení pohotovostnú hmotnosť 1 791 kilogramov, čo je o 371 kilogramov viac ako pri hybride.

Na ostré prechádzanie zákrut na stále vcelku úzkych pneumatikách Michelin Primacy 3 215/55 R17) už je to príliš. Tam, kde by sa hybrid mohol pekne skĺznuť, by to pri elektromobile mohlo skončiť nepríjemným odtrhnutím a výletom mimo cestu.

Lenže e-Niro nepotrebuje byť ktovieako rýchle v zákrutách. Jednak to samozrejme k povahe takého auta úplne nesedí, ale predovšetkým si to vynahradí na rovinkách. Firma bude ponúkať dve verzie, ktoré sa líšia batériami, dojazdom a výkonom elektromobilu. Základný má 100 kW a dojazd 289 kilometrov, tá nás však vlastne nezaujíma. Najskôr sa u nás ani nebude predávať a predovšetkým s tou sme nejazdili. K dispozícii sme mali výkonnejšie prevedenie, ktoré má batériu s kapacitou 64 kW a dojazd podľa nového cyklu WLTP zaujímavých 455 kilometrov. Elektromotor tejto verzie dáva výkon 150 kW a krútiaci moment 395 Nm.

A vďaka tomu dokáže e-Niro vystreliť vpred až nečakane šikovne. Stovku zdolá za 7,8 sekundy, ale to je len malá časť celkového obrazu. Oveľa zaujímavejšie je totiž zrýchlenie v jazde. Zo 60 na 100 kilometrov za hodinu akceleruje e-Niro za 3,8 sekundy, a to je veľmi lákavá pružnosť. Pri prešliapnutí plynového pedála e-Niro vystrelí vpred s nečakanou razanciou. V tom má obrovskú výhodu nad dnešnými motormi priškrtenými eko-​​normami.

​Vec sa má tak: keď u normálneho auta podradíte (ak to nemá urobiť automatická prevodovka), elektronika musí spočítať, aké emisie vlastne môže motor vypustiť, tomu prispôsobiť dávku paliva a až potom zo seba motor môže vydať všetko, čo v rámci limitov vie. Ale často je ešte potrebné trochu počkať, než sa "nadýchne" turbodúchadlo, až potom príde to pravé zrýchlenie. Vtedy už je e-Niro dávno vpredu, jeho elektronika nad ničím takým nemusí vôbec premýšľať.

Reálny dojazd

Nič to nemení na tom, že e-Niro nie je auto na divokú jazdu, ale keď vodič chce, zvládne ju so cťou. A vlastne pri tom ani veľmi neplytvá energiou. Pri bežnej jazde sa nám aj so zapnutým kúrením a vyhrievaním sedadiel darilo dosahovať spotrebu len o niečo málo vyššiu, než je tá udávaná (15,9 kWh / 100 km) a dojazd nijako neutrpel.

To, čo v modeli e-Niro svieti na palubnom počítači, by auto skutočne malo zvládnuť prejsť. Samozrejme, neskúšali sme rýchle diaľničné pasáže, naším maximom bolo asi 130 kilometrov za hodinu, keď sme si na úsekoch francúzskej diaľnice, kde platí stodvadsiatka, nedali z kopca trochu pozor. Isté je, že na jazdu vysokými rýchlosťami elektromobily nie sú, ale pri približne 120 kilometroch za hodinu dojazd ubúdal pekne lineárne s tým, koľko sme skutočne prešli.

Pomalšie tempo v meste potom znamenalo, že auto si odkrajovalo energiu z batérií ešte striedmejšie, takže sme v reále prešli oveľa viac kilometrov, než koľko ubudlo z palubného počítača. Voľba športového režimu samozrejme dojazd trochu pokazí, spolu s kúrením a vyhrievaním sedadiel sa postará o pokles asi o 15 - 20 percent. Ale to nie je nijako strašné, navyše kedykoľvek je možné prepnúť späť a auto sa upokojí a spotreba opäť klesá. S e-Nirom možno skutočne najazdiť to, čo výrobca deklaruje, v meste pritom dokážete prejsť aj viac (Kia sama udáva v mestskej premávke až 615 kilometrov).

Zdroj: Kia

​Za realistickosť dojazdu okrem iného vďačí e-Niro aj skvele vyriešenej rekuperácii. Nielenže sa zdá, že v Kii našli nejaký zázračný recept a do batérie putuje snáď všetká energia, ktorú by auto inak zmarilo, ale navyše ju možno detailne ovládať.

Niektoré automobilky si zvolili, že ich elektromobily majú takzvané ovládanie jedným pedálom: takýmto prípadom je napríklad Nissan Leaf, po uvoľnení akcelerátora auto brzdí, a to vlastne s maximálnou intenzitou rekuperácie, keď chce vodič spomaľovať menej, musí málinko pedál prišliapnuť. Takto sa dá po meste pohodlne jazdiť takmer bez využitia klasickej brzdy. Druhým opakom je normálne správanie, kedy rekuperácia nie je príliš výrazná a rekuperuje sa až po zošliapnutí brzdy. To viac zodpovedá tradičnému ovládaniu pri aute a takýto postup vraj má zvoliť Volkswagen vo svojej novej rodine I.D.

Pri značke Kia si však môžete vybrať. Páčkami pod volantom sa mení úroveň rekuperácie aj správanie celého rekuperačného režimu z automatického na manuálne a vodič môže mať všetko pod kontrolou. Rekuperáciu možno pádlami vyradiť, potom auto bez plynu pekne plachtí, na maximálnu úroveň je to naopak ono ovládanie jedným pedálom. Každý si môže zvoliť to, čo mu najviac vyhovuje, alebo to nechať na automatike, ktorá o úrovni rekuperácie rozhoduje na základe dát, ako je napríklad sklon cesty alebo stav premávky pred vami (z adaptívneho tempomatu).

Možno to znie trochu zložito, ale Kia e-Niro sa vďaka tomu skvele ovláda a vyhovie naozaj každému. Hranie sa s rekuperáciou rýchlo prejde do krvi, funguje to naozaj výborne.

Ako elektromobil teda Kia e-Niro funguje naozaj skvele. Ako však obstojí ako normálne auto? Tiež dobre, vlastne rovnako, ako jej hybridné sestra. Rozdielov je tu minimum, vďaka ľahko prepracovanej palubnej doske a novému ovládaniu je pracovisko vodiča prehľadnejšie a praktickejšie. To isté platí aj pre batožinový priestor, ktorý teraz ponúkne 451 litrov namiesto 427. Áno, vzadu nad hlavou je trochu menej miesta, než v hybride, čo je dôsledok prepracovanej podlahy kvôli batériám, ale nie je to nič dramatické.

Zdroj: Kia

Cena môže odradiť

Celkovo pôsobí e-Niro ako také normálne príjemné auto. Vlastne ani veľmi nechce vybočovať z radu, nechytí nijako za srdce. Teda, ak nie ste skalný fanúšik elektromobility a nezveziete sa s ňou: kvality e-Nira totiž odhalíte až za volantom. E-Niro je teda dôkazom toho, že elektromobily môžu v praxi fungovať a nie je potrebné sa ich báť.

Na druhú stranu je dôkazom aj toho, že elektromobily majú pred sebou ešte dlhú cestu a že zostáva otázkou, či je to cesta pravá. Začnime pri nabíjaní. Áno, e-Niro sa dokáže nabiť z 20 na 80 percent kapacity batérie za 42 minút, ale na to je potrebná rýchlonabíjačka s výkonom 100 kW. Máte takú vo svojom okolí? Doma z wall-boxu, ktorý vám Kia rada za príplatok dodá, sa auto dobije za necelých šesť hodín. Z klasickej zásuvky to na druhú stranu bude večnosť, cez noc to auto ani nemusí stihnúť.

A potom je tu cena. Tú českú alebo slovenskú zatiaľ nepoznáme, ale v Nemecku stojí silnejšia verzia e-Nira zhruba 38-tisíc eur. Vzhľadom na to, že to je takmer suma, na ktorej u nás začína plug-in hybridné prevedenie Nira, môžeme predpokladať, že cena sa dostane výrazne cez 40-tisíc eur. A to je za kompaktný automobil naozaj veľa peňazí. Ono už štandardná hybridná Kia Niro nie je vôbec lacnou záležitosťou, elektrická verzia tomu zrejme nasadí korunu.