Cirkevní nadšenci, ale i milovníci historických artefaktov majú dôvod na radosť. Na internete si totiž môžu pozrieť veľkú časť najstaršej Biblie na svete. Ide o Sinajský kódex, rukopis v gréčtine, ktorého vznik sa datuje do štvrtého storočia nášho letopočtu. Odborníci z viacerých knižníc pracovali štyri roky na jeho digitalizácii, a teraz ho umiestnili na internet. Viac ako osemsto stránok preskenovaného pergamenu si už môže prehliadnuť každý. "Pre výskum Starého aj Nového zákona je to úžasný krok. Ľudia, ktorí pracujú s biblickými textami, ich už môžu porovnávať," povedal pre HN biblista Jozef Jančovič.
Podobná tej dnešnej
Napriek 1600-ročnému veku originálu sa však veľmi od súčasnej verzie Biblie neodlišuje. "Sú tam nejaké textové varianty, ale žiadne zásadné vieroučné rozdiely, ktoré by boli v rozpore so súčasnou Bibliou," uviedol Jančovič.
Knižnice vo Veľkej Británii, v Nemecku, Egypte a Rusku vlastnia rôzne časti rukopisu. Britská knižnica má 347 strán, v univerzitnej knižnici v nemeckom Lipsku sa nachádza 43 strán a sedem častí kódexu je v Ruskej národnej knižnici v Petrohrade. Zvyšných dvanásť strán objavili až v roku 1975 v Egypte, kde sú doteraz. Zverejnením rukopisu na internete sa tak celá zachovaná časť spojila po prvýkrát od jeho objavenia v roku 1844 v Kláštore svätej Kataríny na hore Sinaj. Biblia sa zachovala zrejme vďaka púštnemu vzduchu a faktu, že kláštor, kresťanský ostrovček uprostred moslimského územia, nikdy nedobyli. Pôvodná verzia obsahovala asi 1 460 strán a každá z nich merala 40 krát 35 centimetrov. Kódex zahŕňa väčšiu časť Starého zákona a takmer celý Nový zákon.
Počiatky slobody kresťanov
Popri Sinajskom kódexe je najstarším spisom Vatikánsky kódex, ktorý vznikol taktiež niekedy v štvrtom storočí. "Konštantín Veľký dal kresťanom v roku 313 slobodu, umožnil im verejne pôsobiť a niekedy v tomto období prichádzajú na svetlo sveta tieto kompletne spísané biblie," dodal Jančovič.
Gréčtina je pôvodný biblický jazyk, do ktorého začali Starý zákon prekladať z hebrejčiny v treťom storočí pred naším letopočtom. Neskôr sa začalo s prekladmi do latinčiny. Najväčší význam pre nás mal príchod Konštantína a Metoda, ktorí v deviatom storočí priniesli prvé preklady biblických a liturgických textov do staroslovienčiny. Pri tejto príležitosti Konštantín vyvinul aj prvú slovanskú abecedu -- hlaholiku.