Ľudský rod -- v širšom ponímaní, i náš druh Homo sapiens -- má kolísku v Afrike. Okrem niekoľkých nálezov v stredoafrickom Čade boli všetky skameneliny hominidov (ľudia a ich priami i nepriami predkovia od evolučného rozchodu s ľudoopmi) objavené na východe a juhu čierneho kontinentu. Tam sa podľa analýz DNA pred 5 -- 8 miliónmi rokov odčlenili od predkov dnešných šimpanzov, našich najbližších príbuzných v živočíšnej ríši. Drvivá väčšina skamenelín hominidov pochádza z Údolia veľkého afrického zlomu. No fosílie šimpanzov sa zatiaľ paradoxne nenašli nikde.
Dnešné šimpanzy žijú v strede a na západe Afriky vo vlhkých pralesoch, v prostredí, kde sa fosílie zachovávajú zle, ak vôbec. Ba z neprítomnosti šimpanzích skamenelín v spomenutom údolí a za ním niektorí vedci vyvodili teóriu "East Side Story", totiž, že do údolia a na východ od neho, teda do suchších, riedko zalesnených saván, šimpanzy neprenikli. A že práve taká krajina podporila prechod hominidov k dvojnohosti. Lenže situácia je predsa len zložitejšia.
Antropologičky Sally McBreartyová z Connectitutskej univerzity a Nina Jablonskiová z Kalifornskej akadémie vied oznámili objav prvých známych šimpanzích fosílií priamo v kenskej časti spomenutého údolia, v Tugenských vrchoch západne od jazera Baringo. Ide iba o tri zuby, dva rezáky a jednu stoličku, zrejme toho istého jedinca. No dokladajú, že šimpanzy údolie obývali pred 545-tisícmi rokov ako súčasníci dnes už vymretých druhov praľudí Homo erectus a Homo rhodesiensis. Ekosystémy údolia očividne vyhovovali praľuďom i šimpanzom. Napokon niektoré šimpanzy stále žijú aj na savanách, najmä na východe svojho dnešného areálu.
Zdeněk Urban, stály spolupracovník hn
Zdroj: Nature