Mnohí si pomyslíte, opäť téma pre nevodičov. Omyl. Množstvo ľudí, ktorí majú vodičák, má od vodičov strašne ďaleko. Sčasti za to môžu autoškoly, sčasti povrchové štúdium predpisov, sčasti nevyjazdenosť a v neposlednom rade aj nerozmýšlanie.
Rozoberieme si teda konkrétny prípad, akých sú slovenské mestá naozaj plné. Je ním hlavný ťah mestom Humenné. Cesta má v každom smere dva jazdné pruhy. Na hlavnom ťahu je okrem svetelných križovatiek aj kruhový objazd. Tesne pred ním sa dvojprúdová cesta zužuje do jedného jazdného pruhu. V čase dopravnej špičky je to ale hotová katastrofa.
Autá, ktoré smerujú ku kruhovému objazdu, sú nastúpené v ľavom (priebežnom) pruhu aj stovky metrov. Pravý pruh pritom ostáva úplne voľný. Sem-tam sa nájde „odvážlivec“, ktorý sa pokúsi predbehnúť pomaly sa pohybujúcu kolónu. Na konci ho, samozrejme, nechce nikto pustiť a tak si musí prednosť na drzo vynútiť.
Čo vraví zákon?
Pozrime sa na jazdu v jazdných pruhoch. „Vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou.“
Ďalej v zákone je ešte jedno pravidlo, ktoré si vodiči často mýlia. Spoliehajú sa na zipsové pravidlo pri obchádzaní prekážky. „Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.“
Zhrnutie
Ukončenie jazdného pruhu sa nepovažuje za prekážku. V našom prípade máme umiestnenú iba dopravnú značku C22b, ktorá určuje, ktorý jazdný pruh je priebežný. Nie je doplnená značkou C30 – striedavé radenie. Platí teda, že vodič v priebežnom pruhu má od vodičov v končiacom jazdnom pruhu prednosť. Prečo? Lebo vodič vpravo musí dať prednosť vodičovi vľavo, keďže chce do ľavého pruhu prejsť.
Čo je však efektívnejšie z pohľadu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky? Jednoznačne využiť celú kapacitu cesty. To znamená, že je lepšie stáť vedľa seba, ako stáť v jednom rade v kilometrovej kolóne. A pred miestom zúženia sa súvisle radiť. Je potrebné uvedomiť si, že niektoré dopravné značky, sú na ceste niekedy aj desiatky rokov a už dávno neodpovedajú situácii v premávke.
Vo veľkých mestách sa nad radením pomaly nikto nezamýšľa a radí sa vždy až pred zúžením jazdných pruhov cesty do „zipsu“. A je jedno, či je tam samostatná značka C22b, alebo v kombinácii s doplnkovou značkou C30. V malých mestách to je bohužiaľ ešte stále veľký problém.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.