V každom vzťahu či akejkoľvek reakcii na druhého človeka podlieha naša komunikácia najrôznejším psychologickým vplyvom. Práve tie určia, aká bude „sila“ našich odpovedí a nášho odvetného správania.

Subjektívny filter

Informácie, ktoré prijímame, môžeme rozdeliť na objektívne a subjektívne. Každá z nich, či už ide o odovzdanú alebo prijatú správu, funguje v istom psychologickom kontexte. Všetky informácie majú totiž svoj rámec, sú to napríklad psychické bariéry alebo akési subjektívne filtre vlastné každému človeku, ovplyvňujúce jeho prenos a príjem správ z vonkajšieho sveta. A tu sa objavuje rozpor – medzi tým, čo hovorím a chcem ľuďom povedať ja, a tým, čo pochopia oni, je vždy nejaký rozdiel.

Vplyv vedúceho

Ak človek ignoruje fakt, že takéto psychologické filtre existujú, dosiahnuť žiaduci vplyv na svoj výkon alebo výkon iných ľudí sa mu pravdepodobne nikdy nepodarí.

Napríklad podriadení sa často snažia už dopredu predvídať, čo od nich bude požadovať šéf, ktorý to nemusí povedať, či vyjadriť vždy len otvorene a jasne. Preto si mimoriadne citlivo všímajú jeho intonáciu hlasu, výraz tváre, významový kontext. Inými slovami – snažia sa zachytiť celkovú situáciu v informačnom aj emocionálnom rámci, ktorý vytvoril ich vedúci. Podvedome sa pýtajú: Pochopili sme to tak, ako to myslel?

Nezmyselná predpojatosť

Ľudia môžu byť neraz v zajatí takzvaného efektu predpojatosti. Nevidia v nejakej osobe to, kým je, ale pripisujú jej črty, ktoré jej prisúdili niekedy dávnejšie, pričom mohlo ísť len o náhlu situačnú reakciu v bezvýznamnej chvíli. Máme totiž sklon pohybovať sa v stereotypoch, ktoré vzťahujeme na rôzne „sorty“ ľudí podľa kategórií, ako sú národnosť, pohlavie, vzdelanie či hocičo iné.

Stereotypy nám samozrejme uľahčujú orientáciu aj život, ale na druhej strane môžu až priveľmi zovšeobecňovať, zahmlievať hranice, zjednodušovať a uberať vôľu na prijímanie nových informácií. Každý človek sa od stereotypu predsa len niečím odlišuje. Preto – vždy si radšej overujte, pýtajte sa sám seba, či ste už neprekročili hranice zaujatosti.

Dôsledky stigmatizácie

Osobitne dôležité je vyhnúť sa efektu stigmatizácie. Stigmatizovať niekoho znamená dať mu nálepku. A pritom sa to môže stať v úplne banálnej situácii, napríklad ak niekto bez rozmýšľania poukáže na kolegov etnický pôvod. No preložené do iného než slovného jazyka sa pod tým rozumie: on nie je „náš“. Z akéhokoľvek dôvodu. V konečnom dôsledku sa v takejto poznámke premietne vnímanie danej osoby nie ako komplexnej osobnosti s jej vlastnosťami, ale jej vnímanie prostredníctvom predtým prisúdenej stigmy.

Pygmaliónov syndróm

Niekedy sa môžeme ocitnúť aj pod vplyvom takzvaného Pygmaliónovho efektu – to, čo chceme vidieť, vidíme viac, a oveľa vyššie oceňujeme výsledky človeka, s ktorým sympatizujeme a do ktorého vkladáme určité nádeje.

Manažérske nástroje

Je veľmi dôležité zabrániť rozptyľovaniu zodpovednosti. V tímoch vždy musí byť niekto, kto nesie ťarchu rozhodovania, ale aj dôsledkov,  inak sa nebude cítiť zodpovedný nik.

Efekt kontroly: ľudia majú v prítomnosti šéfa sklony správať sa tak, ako to on od nich očakáva. Preto je potrebné eliminovať vplyv jeho prítomnosti. Je to tiež vhodné východisko na to, aby sa vyvolalo a udržiavalo požadované správanie.

Efekt konkurencie: ľudia zaoberajúci sa rovnakou prácou to berú automaticky ako súťaž. Málokto dokáže pracovať bez toho, aby si nevšímal ostatných. Manažér to však môže veľmi šikovne využiť tak, že informácie o úspechu každého zvlášť nasmerúva ku všetkým zamestnancom.

Efekt konformizmu (prispôsobenia): zmeny v správaní sú možné aj v dôsledku, či už reálneho, alebo želaného pôsobenia zo strany tímu. Štúdie odhalili, že najmenej polovica ľudí má tendenciu sa prispôsobiť. Rast prispôsobivosti sa môže dosiahnuť pod vplyvom šéfa a jeho riadenia, ale aj tímu. Mnohí ľudia by v iných podmienkach, mimo tímu a autority manažéra, nezačali meniť svoje konanie želaným smerom.

Zdroj: delovoymir.biz