Grécky mýtus nemá veľmi šťastný koniec. Narcis bol taký zaľúbený do vlastného obrazu odrážajúceho sa vo vodnej hladine, až sa prevážil a utopil sa. Smutný príbeh má aj svoju modernú podobu, narcistické sklony sa dajú pozorovať aj u mnohých vysoko postavených šéfov, ale aj u celebrít.
Narcizmus sa môže znovu objaviť až v dospelosti, čo odborníci nazývajú získaným situačným narcizmom. Tento syndróm vo svojej knihe o nadmernom užívaní drog Substance Abuse: A Comprehensive Textbook opísal Robert B. Millman. Rozlišuje medzi tými, ktorí sa narcistickými narodili a tými, u ktorých sa narcizmus objavil až neskôr ako výsledok slávy, mocenského postavenia či bohatstva a vyrovnali sa s nimi trochu nepatričným spôsobom. Typicky narcistickým správaním je podľa neho náladovosť, egoizmus a nedostatok empatie.
Dobrá matka chváli
Narcizmus nemusí byť za každých okolností nešťastím, existuje aj jeho zdravá podoba. Mnohí biznismeni sa stali úspešnými aj vďaka tomu, že ich vlastné matky od malička ubezpečovali o tom, akí sú fantastickí. Títo ľudia sa cítia sebaisto a v živote sú zvyčajne úspešnejší ako ľudia, ktorým rodičia znižovali ich sebavedomie prehnanou kritikou.
Nezdravou podobou narcizmu je, keď niekto nemá silné sebavedomie, dôsledkom čoho sa nakoniec začne -- bez ohľadu na svoje skutočné schopnosti -- správať deštruktívne. Iní ľudia sú tu iba na to, aby v sebe odrážali jeho potreby, čo prakticky znemožňuje kultiváciu akéhokoľvek vzťahu. U týchto ľudí sa dá často očakávať hysterický záchvat -- stačí, keď s nimi niekto nesúhlasí.
Medzi príklady nezdravého narcizmu patrí mnoho riaditeľov spoločností. Ich silnou zbraňou je, že neraz disponujú neodolateľným čarom, pretože sa od ostatných líšia. Millman použil psychiatrické termíny ako velikášstvo, zúrivosť a neschopnosť empatie aj na opis svojich pacientov z radov celebrít. "Keď miliardár alebo celebrita vstúpia do miestnosti, každý sa na nich pozerá. Majú pocit, že vstúpil vladár, ktorý má silu zmeniť váš život a obávajú sa ho." Títo ľudia sú tak zvyknutí na cudzie pohľady, že sa zabúdajú pozerať na ostatných. "Veľmi rýchlo sa začnú správať ako štvorročné dieťa, ibaže nablízku nie je žiaden súrodenec, ktorý by ich vrátil späť do reality."
Suita pochlebovačov
Ľudia môžu rýchlo stratiť kontakt s realitou, ak v ich blízkom okolí nie je nikto, kto by im bol schopný povedať nepríjemné pravdy. Každý rozprávkový kráľ má vedľa seba šaša, ktorý veľké a neraz kruté pravdy maskuje ako žarty. V servilnom prostredí je to ale aspoň on, kto môže opísať skutočnosť bez servítky. Karel Kryl dokonca spieval o klaunovi, ktorý začal vládnuť namiesto kráľa, čo by bolo ideálne riešenie pre mnohé firmy, kde sa v rukách samoľúbeho šéfa nakopilo priveľa moci.
Pre ľudí trpiacich (v skutočnosti trpí skôr ich okolie) syndrómami získaného situačného narcizmu je typické, že sa do vysokej pozície dostali v relatívne krátkom čase a túto zmenu nezvládli. Samozrejmé je, že žiaden z nich nehľadá odbornú pomoc -- jediné, čo potrebujú je, aby im donekonečna opakovali, akí sú úžasní.
Vysokopostavení ľudia sa radi obklopujú ľuďmi, ktorí im iba pochlebujú a zo zásady nikdy neprotirečia. Dôsledky môžu byť nebezpečné, pretože takto nastavený systém je náchylnejší vyrábať chyby, ktoré nik nenapráva. Bežný narcis sa považuje za dokonalého sám od seba. Neskoršie dozrievajúcim narcisom podnety na tieto myšlienky prichádzajú aj zvonku -- od ich fanúšikov, ochrankárov, firemných pätolizačov, ale aj od intímnych partnerov. Ťažko sa do seba nezaľúbiť, keď vás všetci milujú. Ako však upozorňuje Millman, títo ľudia sa síce rýchlo dostanú na profesionálny vrchol, čoskoro sa však začnú správať sebadeštruktívne. Ich manželstvá sa rozpadajú, stávajú sa z nich mizerní rodičia, môžu prepadnúť drogám a dať sa na nezákonné chodníčky. V tom je zabudovaný istý ochranný mechanizmus, ich sebadeštruktívne správanie ich môže odstaviť od funkcie, a ak sa už nezachráni ich rodina, môžu si vydýchnuť aspoň podriadení.
Záchranná brzda
Ako preventívna ochrana pred prílišnými škodami môže byť kritická kultúra, kde sa pestuje aj trochu tvrdší humor. Takže šašom môže byť prakticky každý bez toho, že by veľa riskoval. Niekedy sú takto nastavené celé krajiny, ktoré sa tento zvláštny druh humoru považuje skôr za prednosť ako za neslušnosť, veľa sa dá pracovať aj s firemnou kultúrou.
Zásadou je, aby sa šéfom nestal človek, ktorý má radšej všetkých donášačov a pochlebovačov než ľudí schopných nadhľadu. Takéhoto šéfa si otestujete veľmi ľahko -- ak si za desať minút nespomeniete ani na jeden prípad, keď dokázal zažartovať na vlastnú adresu, je takmer isté, že máte do činenia s narcisom. Buď mu tiež začnete pochlebovať, alebo si zbalíte kufre. Pokúšať sa meniť ho v je tomto prostredí príliš riskantné a zbytočne si vyrobíte nepriateľov. Liečenie syndrómov je veľmi zložité, prvou reakciou je hnev, pretože chcete prepichnúť vzduchovú bublinu, v ktorej sa niekomu veľmi dobre žije.
Americké psycho
Ľudia trpiaci týmto syndrómom môžu prepadnúť rôznym vášňam, celebrity v tomto prípade často kradnú v obchodoch alebo vyhľadávajú spoločnosť prostitútok, biznismeni spreneveria firemné peniaze. Obom sociálnym skupinám dodáva falošné sebavedomie ich pocit, že ich sa normálne právo netýka, to by mali rešpektovať iba obyčajní ľudia, a nie oni. Narcizmus v tejto podobe dokonale vo svojej najslávnejšej knihe Americké psycho, podľa ktorej bol nakrútený rovnomenný film, opísal spisovateľ Bret Easton Ellis. Mladí manažéri žijú uzavretí do svojho čudného sveta, kde sa vyžívajú v detailoch o tom, ktorý z nich má lepšie vizitky. Príliš neprekvapuje, keď hlavný hrdina presvedčený o vlastnej dokonalosti a imunite voči akémukoľvek trestu sa jedného dňa premení na masového vraha. Trochu zveličená, ale inak presná diagnóza.