Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
13.03.2020, 11:23

Emisie z pneumatík sú tisícnásobne horšie ako tie z výfuku. Škodí však aj oter bŕzd​

V súvislosti s emisiami sa všetka pozornosť sústreďuje na to, čo prúdi z výfukov automobilov. Nezávislá štúdia ale ukázala, že existuje mnohonásobne horšie zdroj znečistenia, ktorý nikto nereguluje.

Emisie z pneumatík sú tisícnásobne horšie ako tie z výfuku. Škodí však aj oter bŕzd​
Zdroj: HN/Radoslav Petrík

Analýza britskej spoločnosti Emission Analytics priniesla prekvapivé zistenie, píše iDNES.cz. Škodlivé častice vznikajúce opotrebovávaním pneumatík a bŕzd sú veľmi vážnym ekologickým problémom, ktorý sa ďalej zhoršuje rastúcou popularitou veľkých ťažkých vozidiel, ako sú SUV, a tiež dopytom po elektrických vozidlách. Tie sú kvôli batériám ťažšie ako klasické vozidlá, takže sa ich pneumatiky opotrebovávajú rýchlejšie.

Tieto emisie nikto nereguluje. Všetci sa zameriavajú len na CO2, ktoré prúdia z výfuku. Práve na ich znižovanie tlačia európske normy a predpisy. Lenže spektrum škodlivín, ktoré letia z výfuku, a nielen z neho, je oveľa väčšie. Okrem emisií oxidov dusíka (NOX) sú to tiež prachové častice. A tie negeneruje len spaľovací motor.

Takzvané nevýfukové emisie (NEE z anglického non-exhaust emissions) sú častice uvoľňované do vzduchu pri opotrebení bŕzd, pneumatík, ale aj povrchu vozovky alebo vírením prachu z ciest v dôsledku jazdy vozidiel.

Nejde o skleníkové plyny, ale o prachové častice, ktoré významne zhoršujú kvalitu ovzdušia. Podľa Emission Analytics sú až tisíckrát horšie. Presnejšie sa nazývajú pevné časti PM10 a PM2,5.

Číslo udáva vždy maximálna veľkosť prachových zrniek v mikrometroch. Pre porovnanie - ľudský vlas má v priemere 50-70 mikrometrov. Problém je, že čím sú častice menšie, tým ďalej sa v ľudskom tele dostanú a môžu spôsobovať problémy.

Práve kvôli nim dnes majú všetky naftové motory bez výnimky filtre pevných častíc a teraz ich plošne automobilky nasadzujú aj na benzínové motory vybavené priamym vstrekovaním paliva.

Častice nad 10 mikrometrov buď zachytí sliznica alebo napríklad chĺpky v nose, človek ich dokáže vykašľať. Tie menšie sa v tele hromadia a usadzujú sa predovšetkým v pľúcach a cez ne sa môžu dostať až do krvného obehu. Automobilová doprava podľa štúdie "môže" až za 60 percent všetkých emisií PM2,5 a 73 percent PM10.

​Podľa štúdie, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia, bude v roku 2030 z bŕzd a pneumatík pochádzať 90 percent nebezpečných pevných častíc, ktoré autá vytvoria. Spoločnosť Emission Analytics vykonala aj reálny test na ceste s rodinným hatchbackom nešpecifikovanej značky.

Na úplne nových a správne nahustených pneumatikách emitovalo auto 5 800 mikrogramov týchto častíc na kilometer. Pritom limit stanovený pre pevné častice z výfukových plynov je len 4,5 mikrogramu. To znamená, že pneumatiky emitujú 1 289-krát viac pevných častíc. Na podhustených alebo opotrebovaných pneumatikách by bol výsledok ešte horší.

"Desivé je, že zatiaľ čo emisie výfukových plynov boli po mnoho rokov prísne regulované, opotrebenie pneumatík je úplne neregulované. S rastúcimi predaji ťažších SUV a elektrických vozidiel poháňaných batériami sú emisie NEE veľmi vážny problém," konštatoval analytik spoločnosti Richard Lofthouse. Cestou je znižovať hmotnosť vozidiel a vyvíjať pneumatiky, ktoré sa menej opotrebovávajú. Podobná snaha by mala vo vývoji smerovať tiež k brzdám.

Výrobcovia už niekoľko rokov pracujú na špeciálnych štítoch zachytávajúcich prachové častice z oteru bŕzd. Objektívy špionážnych fotografov pred rokom zachytili prototypy Volkswagenu Golf, ktorý toto zariadenie testoval.

Zdroj: TopSpeed

​Podľa neoficiálnych správ testoval filtračné zariadenia vyvinuté dodávateľom pre autopriemysel Mann + Hummel, ten uvádza, že len v Nemecku je za rok vypustené do ovzdušia desať tisíc ton prachu z bŕzd.

Mann + Hummel pracuje so štítom strmeňa a brzdového kotúča, pod ktorým je výmenný filter zachytávajúci častice. Francúzska firma Tallano má napríklad patentovaný vysávač, ktorý z každého kolesa pri brzdení odsáva uvoľnený prach.

Magazín Autobible v súvislosti s tým pripomína vyhlásenie Martina Hrdličky, vedúceho vývoja podvozkov a agregátov v Škode Auto, podľa ktorého pred sebou majú aj z tohto dôvodu veľkú renesanciu bubnové brzdy: "Sú totiž zapuzdrené, takže z nich prach neuniká tak ľahko ako z otvorených kotúčových."

Mladoboleslavské vývojové centrum Škody vyvíja bubnové brzdy pre celý koncern Volkswagen. Keď sa rozhodne v rámci VW o vývoji úplne nového modelu napríklad pre juhoamerický trh, ktorý bude mať na zadnej náprave bubnové brzdy, objedná si ich vývoj práve u Škodovákov.