Zrýchlenie z nuly na stovku je v podstate hneď, hovorí s nadsádzkou Václav Fejfar. Jednotka je sprevodovaná do 105 kilometrovej rýchlosti, takže stačí pustiť spojku a potom už je všetko len na trakcii pneumatík. Jeho 700 koňová Fabia prispôsobená na autokrosový špeciál to vraj zvládne na stovku asi za dve sekundy, píše iDNES.cz.
Špeciálny benzín je nutnosť
Najvyššia, piata rýchlosť v sekvenčnej skrini prevodovky, umožňuje až 240 kilometrovú rýchlosť. Preplňovaný dvojliter má 850 krútiacich newtonmetrov. "Je to vlastne dragster do terénu," hovorí o svojom závodnom špeciálu Fejfar. "Dnes sa autokros tak jazdí, je to vlastne šprint v teréne," vysvetľuje.
Trate sa narovnávajú a v polovici pretekov už sa štartuje z asfaltu. "Hrozne sa všetko zrýchlilo a je to nesmierne atraktívne pre divákov," láka Fejfar. "Je to kontaktný šport," komentuje a dodáva, že hlavné sú nervy a samozrejme technika. "Mozog nechávam na štarte a letím," hovorí s úsmevom pretekár, ktorý išiel svoj prvý závod ešte v roku 1977.
Závodná Fabia pije špeciálny benzín. Je vysokooktánový, taký zoženiete aj na čerpačkách, lenže u pretekárskeho benzínu ide o stabilnú kvalitu: "Ide o to, aby bol na každý závod rovnaký, preto je zapečatený a máme záruku, že bude celú sezónu stále rovnaký, aby nedošlo napríklad k poškodeniu motora," vysvetľuje. Jeho Fabia ho spotrebuje asi liter na kilometer.
Z normálne sériovej Fabie zostal hlavne tvar. Inak je to čistokrvný a na mieru stavaný závodník, špecialisti spočítali a vyvinuli kinematiku náprav i motor. Niektoré prvky sú prevzaté zo súťažných rely Fabií. Tá Fejfarova môže však ísť s malými úpravami aj rallycross.
Teplo v kabíne a dvadsať litrov vody do ostrekovačov
Pretekárske špeciály samozrejme nemajú žiadne komfortné prvky, k nim patria aj rôzne tlmiace materiály. V takomto aute je teda poriadne horúco. Už čakanie na štart je úmorné, pilot si nemôže stiahnuť okienko, aby kabínu aspoň trochu vyvetral. "V stredovom tuneli, ktorý mám vedľa seba, je prevodovka, je tam ale aj vedenie vody, oleja a tiež výfukové potrubie, a tie sú rozpálené. Keď potom idem v závodnom režime, mám v cieli v kabíne pokojne 75 stupňov," prezrádza jazdec z Lužany u Jičína.
"Najväčším problémom v autokrose je viditeľnosť cez predné okno. Obyčajné sklo sa použiť nedá, po jednom rozjazde je úplne rozbité od odlietajúcich kameňov. Meniť tri okná za závod je potom neriešiteľný problém," hovorí Lukáš Šrajer, šéftechnik Fejfarovho tímu.
Pretekárske špeciály tak používajú tvrdené polykarbonátová okná, ktoré sú netrieštivé, nerozbitné. Majú však jednu nevýhodu, zle po nich kĺžu stierače. Auto tak musí mať extrémne výkonné motorčeky stieračov a výkonný ostrek, ten funguje ako vysokotlakový čistič, ktorý zmyje blato. Stierač už potom len zotrie vodu a okno dočistí do sucha.
Preto je na palube 20 litrová nádrž na vodu do ostrekovačov. To vystačí na jeden rozjazd. Ak pôjde pretekár päť kôl so stále zapnutým ostrekom, vystačí to, lenže rozjazdy majú sedem až osem kôl. Pretekári však majú vyskúšané, že blato býva na trati prvé štyri kolá, potom už sa ide po suchej trati, takže na záver pretekov nie je ostrek potrebný. Blato sa vyhádže mimo stopu, priľne ale na pretekárskych špeciáloch.
Na Přerovskej rokline, ktorá je jedným z najstarších autokrosových okruhov a v súčasnosti patrí k najnáročnejším a najrýchlejším tratiam v Európe, majú zvážené, že po rozjazde má auto na sebe 80 až sto kíl blata. Je na podvozku v podbehoch a nárazníkoch.