Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
12.12.2019, 11:04

Výroba batérií je ekologickejšia, než sme si mysleli, tvrdia Švédi v novej štúdii

Neustále diskusie o emisnej stope výroby elektromobilov môže zmeniť najnovšia štúdia rešpektovaného švédskeho výskumného ústavu IVL.

Výroba batérií je ekologickejšia, než sme si mysleli, tvrdia Švédi v novej štúdii
Zdroj: BMW

IVL sa dlhodobo venuje aj sledovaniu emisnej stopy elektrických áut, špeciálne potom produkcii CO2 pri výrobe akumulátorov pre elektromobily. V štúdii z mája 2017 zverejňuje údaje hovoriace o tom, že na výrobu jedného kWh li-ion batérie sa vyprodukuje 150 až 200 kilogramov CO2 (celá emisná stopa výroby akumulátora, od ťažby surovín až po finálnu cestu k automobilke).

To je dosť vysoké číslo, ktoré výrazne ovplyvňuje výslednú emisnú stopu celého elektromobilu. V takom prípade by napríklad len výroba li-ion akumulátora pre nový Volkswagen ID.3 (77 kWh) znamenala produkciu od 11,5 po 15,4 ton CO2.

Pozrite si aj najpredávanejšie elektromobily sveta v tomto roku:

​Ako však uvádza webový portál arstechnica.com, ten istý ústav prišiel s novou štúdiou, v ktorej svoje pôvodné tvrdenia vyvracia a hovorí o priaznivejšej celkovej bilancii výroby li-ion batérií.

Je to inak, ako sme tvrdili

Podľa najnovších zistení sa emisná stopa pri výrobe súčasných li-ion akumulátorov znížila na 61 – 106 kilogramov CO2 na 1 kWh energie. Podľa vyjadrení IVL za tým stojí nielen nová metodika výpočtu (nezapočítava sa do nej recyklácia starého akumulátora), ale aj výrazne presnejšie štatistické údaje a nové technológie používané pri výrobe akumulátorov.

Výroba batérií sa skrátka vyvíja rovnako ako batérie samotné. S ich rozširovaním sa navyše stáva ich produkcia lacnejšou, takže dnes sa celých 59 kilogramov CO2 spotrebuje len na získanie nerastných surovín potrebných na výrobu. Zvyšných dve – 47 kilogramov potom na samotný proces ich spracovania a finálnu výrobu batérií (podľa použitých technológií).

Podľa informácií IVL sa tak za dva roky znížila emisná stopa na výrobu 1 kWh energie približne o sto kilogramov CO2. V porovnaní s autami poháňanými spaľovacími motormi je však výroba elektromobilu stále „emisne“ náročnejšia (Ricardo Report tvrdí, že pri výrobe konvenčného auta pridáte do atmosféry celkovo 5,6 ton CO2, zatiaľ čo výroba elektromobilu vyprodukuje 8,8 ton CO2).

​Na druhej strane barikády, teda u spotrebiteľa sa karta obracia a elektromobil svoju emisnú stratu rýchlo dobieha. Čím dlhšie teda elektrické auto používame, tým skôr sa emisné bilancie oboch druhov pohonu stretnú. Od tejto hranice už vychádza existencia elektromobilu ako „čistejšia“ alternatíva.

1 600 kilometrov na jedno nabitie

Do hry však vstupuje veľa premenných. Všetko záleží od technológií použitých pri ťažbe nerastných surovín, cien energií v jednotlivých krajinách a samozrejme na spôsobe používania samotnými zákazníkmi. Treba počítať aj s neustálym zlepšovaním efektivity pri výrobe akumulátorov.

Podľa Arcadyho Sosinova, riaditeľa spoločnosti FreeWire Technologies, sa výkon batérií (hustota uloženia energie) medziročne zlepšuje o cca sedem percent, v posledných rokoch sa dokonca tempo zlepšovania zvýšilo na 10 percent.

Sasinov ďalej tvrdí, že v horizonte piatich rokov môžeme čakať štandardné dojazdy elektromobilov v rozsahu 500 – 800 kilometrov. Obrovský potenciál navyše vidí aj v autobusovej a nákladnej doprave. Zaujímavo znie aj americký rekord elektrického autobusu, ktorý podľa FreeWire Technologies zvládol na jedno nabitie až 1 600 kilometrov (ale prázdny, bez pasažierov).

Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.