Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
19.08.2019, 13:25

Inteligentné ako smartfón: diely motora sa budú kontrolovať a predpovedať poruchu

Komponenty motorov osádzajú vývojári motorov rôznymi senzormi a merajú všemožné parametre. Takáto technika by sa mohla dostať aj do bežnej praxe.

Inteligentné ako smartfón: diely motora sa budú kontrolovať a predpovedať poruchu
Zdroj: Mahle

Nemecká spoločnosť Mahle, ktorá vyvíja a dodáva komponenty pre automobilový priemysel, sa pochválila svojím šikovným piestom pre spaľovací motor, píše iDNES.cz.

Zatiaľ ide o testovacie zariadenie, ktoré je určené predovšetkým ku klasickému zberu dát pri vývoji jednotlivých súčastí motorov, ale Mahle v ňom vidí aj potenciál pre bežné použitie. Firma už má podobné skúsenosti napríklad s inteligentnými ložiskami.

Princíp týchto zariadení je vcelku jednoduchý: sú vybavené senzormi, ktoré vedia merať teplotu a tlak priamo vo svojom okolí. Pri testovaní motorov a súčastí tak tieto diely hlásia, v akých pracujú podmienkach a vývojári môžu nájsť skutočnú hranicu možností daných prvkov.

V praxi však platí, že sa napríklad pri dieloch pre motory musí počítať s najhorším scenárom - kedy napríklad motor beží na nekvalitné palivo, vo vysokej nadmorskej výške a v nízkych teplotách. Preto sa komponenty motorov navrhujú s výraznou rezervou a vlastne nie sú využívané na maximum.

To síce znamená, že aj moderné motory sú vcelku robustné (napriek tomu, čo sa o nich tvrdí), na druhú stranu je u nich priestor na vylepšenie, čo sa účinnosti týka. Mahle k tomu chce využiť práve svoje "inteligentné" komponenty. Motor osadený piestami so senzormi alebo napríklad inteligentnými ložiskami, by totiž mohol fungovať efektívnejšie ako dnes.

Množstvo oleja alebo napríklad chladiacej kvapaliny by sa totiž dalo prispôsobiť aktuálnym podmienkam, ktoré senzory hlásia a nemuselo by byť nastavené z výroby na onen najhorší možný scenár.

Čím menej oleja by potom motor v danej situácii musel svojim okruhom hnať, tým lepšia by bola jeho účinnosť a to by znižovalo spotrebu paliva. Teoreticky je to aj cesta k zvýšeniu výkonu, kedy by motor mohol častejšie fungovať blízko bezpečného limitu životnosti jednotlivých dielov, ktoré bývajú nad dimenzované.

​Novú techniku by sa dalo tiež využiť pri detekcii prichádzajúcich ťažkostí motora. Zo zmeny zabehnutého stavu by jednoducho senzory spoznali, že sa blíži nejaký problém a dokázali tomu prispôsobiť ako samotné fungovanie motora (napríklad intenzívnejším chladením), tak samozrejme prichádzajúcu závadu nahlásiť riadiacej jednotke, ktorá by následne upozornila vodičov buď klasickou kontrolkou alebo hlásením v palubnom systéme.

Všetko by pritom malo fungovať bezdrôtovo a bez potreby akéhokoľvek pripojenia na zdroj energie. Senzory napríklad v piestoch by si mali vyrábať elektrinu samostatne vďaka pohybu piestu. Mahle však neuvádza k týmto riešeniam žiadne konkrétnejšie dáta o ich výhodnosti a efektivite, čo naznačuje, že cesta do praxe bude ešte vcelku zdĺhavá.