Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
28.05.2019, 11:14

V Česku hľadajú náhradu za ropu. Testuje sa už palivo z dreva a slamy

Biopalivá z drevnej štiepky, ale tiež napríklad z pilín, slamy alebo rias môžu byť ako biozložky druhej generácie v blízkej budúcnosti primiešavané do pohonných hmôt za účelom plnenia stále prísnejších emisných noriem.

V Česku hľadajú náhradu za ropu. Testuje sa už palivo z dreva a slamy
Zdroj: Unipetrol

Z kubíkov drevnej štiepky možno vyrobiť až štyridsať litrov paliva, ktoré dokáže nahradiť dnešnú naftu. Predvádzacie jazdy vozidiel spaľujúcich palivo z drevnej štiepky sa nedávno uskutočnili v Prahe. Toto biopalivo vyvinuli laboratória petrochemického holdingu Unipetrol, píše iDNES.cz.

Firma uviedla, že ide o biopalivo takzvanej druhej generácie z odpadovej biomasy, pričom vyrobené biopalivo z drevnej štiepky nemusí slúžiť len na primiešavanie, ale vozidlo so vznetovým motorom môže jazdiť aj čisto na neho. Na rozdiel od súčasného metylesteru repkového oleja navyše nehrozí poškodzovanie motora auta.

​Nové biopalivo vzniká v laboratóriách firmy Unipetrol UniCRE v Chemparku Záluží u Litvínova v rámci inovačného projektu Comsyn v medzinárodnom programe Európskej únie pre výskum a inovácie Horizon 2020.

Projekt sa zameriava na výrobu biopalív druhej generácie z odpadovej biomasy, ako sú drevná štiepka a slama. Riaditeľ úseku vývoja a inovácií UniCRE Jiří Hájek povedal, že projekt Comsyn by mal byť ukončený v roku 2021, na budúci rok sa plánuje ekonomické vyhodnotenie. Cieľom je totiž získať palivo s cenou 0,8 eura za liter, doplnil.

"Nové palivo sa chemicky aj možnosťami použitia zásadne líši od terajších biopalív prvej generácie, ktoré sú vyrábané z poľnohospodárskych plodín. Zavedením druhogeneračních palív získaných technológiou Fischer-Tropschovej syntézy sa zníži obsah kyslíka a predovšetkým nenasýtených uhľovodíkov spôsobujúcich možný vznik polymérnych usadenín v palivovom systéme osobných vozidiel. Zjednodušene povedané ide o primiešanie frakcií s odlišnými bodmi varu k podobným rafinérskym prúdom a ich následná úprava na produkty vhodné na výrobu kvalitných motorových palív," povedal Hájek.

Z metra kubického drevnej štiepky možno potom podľa neho vyrobiť až štyridsať litrov paliva. Vo vzťahu k tradičným fosílnym palivám následne ponúka produkt technológie Fischer-Tropsch vyššie cetánové číslo, čo je základný výkonnostný parameter motorovej nafty.

Výskum biopaliva druhej generácie bol podľa spoločnosti iniciovaný potrebou splnenia čoraz prísnejších emisných noriem stanovených Európskou úniou. Unipetrol pripomenul, že EÚ v roku 2018 schválili smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie a stanovili plán na zvýšenie energetického obsahu pokročilých biopalív po roku 2022 na minimálne 0,2 percenta, po roku 2025 na minimálne jedno percento a po roku 2030 na minimálne 3,5 percenta .

Zdroj: Unipetrol

"Schválením smernice bol zároveň potvrdený záväzok zníženia emisií oxidu uhličitého v súvislosti s výrobou a užívaním palív v doprave o šesť percent," dodala firma. Za súčasného stavu technológií, vedomostí a zdrojov surovín je však veľmi náročné tieto ciele dosiahnuť. Aby bola splnená požiadavka na zníženie emisií CO2 v doprave, musel by podľa expertov Unipetrolu byť podiel dostupných kyslíkatých biopalív (MERO) v palivách tak vysoký, že by ich súčasné motory mnohých áut ani nedokázali spracovať.

Podľa Hájka sa teraz v rafinérii v Litvínove uskutočňujú ďalšie prevádzkové testy, kedy je k štandardnej fosílnej surovine primiešavaný upotrebený rastlinný olej. "Výhodou získaného produktu pre motoristov bude vyššie cetánové číslo produktu z biozložky, nevýhodou je potom najmä vyššia cena vstupnej suroviny, výrazne prevyšujúca cenu rafinovaného rastlinného oleja v potravinárskej kvalite," popisuje Jiří Hájek.

"Ak získame prostriedky z verejných zdrojov, plánujeme skúmať tiež procesy spojené s pestovaním vodných rias v otvorených nádržiach s využitím odpadového oxidu uhličitého zo spaľovania fosílnych palív alebo iných čiastkových výrobných procesov a následné využitie produkovanej biomasy ako energetickej suroviny," dodal.

​Comsyn je inovačný projekt do ktorého sú zapojené výskumné ústavy, malé a stredné podniky i veľké spoločnosti z Fínska, Nemecka, Českej republiky a Talianska. Cieľom projektu je rozvinúť výrobu komponentov pre čisté palivá na báze nepriameho skvapalňovanie biomasy s použitím takzvanej Fischer-Tropschovej syntézy. Ide o chemickú reakciu, v ktorej sú oxid uhoľnatý a vodík za teploty niekoľkých stoviek stupňov Celzia a pod veľkým tlakom premieňané na kvapalné uhľovodíky.

V rámci tohto konceptu bude konverzia prebiehať vo výrobných jednotkách malého a stredného merítka, umiestnených blízko zdrojov biomasy. Technológia bude v rámci tohto konceptu začlenená do lokálnych výrobní elektriny a tepla, kde bude biomasa reutilizovaná s 80 percentnou energetickou účinnosťou.

Odpad alebo biomasa sa chemickou reakciou (splynovaním) prevedie na takzvaný Syntetický plyn (vodík a oxid uhoľnatý). Následne chemickou reakciou oxidu uhoľnatého a vodíka na heterogénnych katalyzátoroch vznikajú žiadané uhľovodíky a vodná para. Kvapalné medziprodukty potom budú transportované do existujúcich ropných rafinérií a tu budú využité pre miešanie motorových palív s požadovaným efektom emisných úspor. Účelom je výroba umelej náhrady ropy.