Bolo by trocha naivné očakávať, že krátko pred voľbami ostane debata o verejných financiách výlučne vo vecnej rovine. Slovenské hospodárenie bolo v minulom roku prekvapivo dobré. No tváriť sa, že varovania pred rozvratom verejných financií sú hoax, ako napísal štátny tajomník Marcel Klimek, je viac politické ako ekonomické posolstvo.
A vystupňoval ho šéf najsilnejšej vládnej strany Igor Matovič, keď vraví, že stavia fakty proti „bludom Fica, Pelleríniho, Sulíka a ostatných dezolé“. Výhrady však zaznievajú z viacerých strán a najmä voči tomuto roku a tiež voči drahým predvolebným balíčkom.
Slovensku rast cien objektívne pomohol. Ekonomika totiž rástla vlani podľa ŠÚ v nominálnom vyjadrení o 9,4 percenta, v reálnych čísla iba o 1,7. Rozdiel nie je pridaná hodnota, ale vzduch, ktorý opticky nafukuje menovateľa.
A hneď sú čísla lepšie. Ak ministerstvo porovnáva, že s vyšším hrubým dlhom aj deficitom ako my „skončili napríklad Nemecko, Rakúsko, Francúzsko“, treba tiež povedať, že týmto krajinám cenový rast pomáhal výrazne menej. Vidieť to aj na priloženom grafe, na ktorom sú krajiny zoradené podľa výšky inflácie.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 39% na dočítanie.
Zostáva vám 39% na dočítanie.