Veľa mladých sa tiež "lepí" na kufor pred nimi idúceho automobilu. Neuvedomujú si však, že existuje určitý reakčný čas a mnohé ďalšie okolnosti, ktoré môžu ich brzdnú dráhu poriadne predlžiť (pneumatiky, stav vozovky, brzdy a podobne).
Mladí vodiči nemajú ešte dostatok skúseností. Okrem toho sa tiež veľmi radi ukazujú, veď ako sa najrýchlejšie predviesť pred partiou? Jednoducho. Idú nad svoj limit, čo to len dá. Smola však vtedy, keď to nevyjde. V tom lepšom prípade si to odnesú iba plechy, v tom horšom to môže byť ich posledná predvádzacia jazda.
Naučiť sa predvídať nejde zo dňa na deň. Trvá to aj tisícky kilometrov, kým si mladý vodič aspoň čiastočne osvojí možné hrozby, ktoré na neho číhajú. Predvídanie sa musí učiť a pravidelne prízvukovať. Veľa ľudí a najmä mladých totiž jazdí tak, ako by ich jazda smerovala cez pomyselný tunel, ktorý končí jeden meter za krajnicou. Ostatné ich vôbec nezaujíma.
Veľa mladých sa tiež "lepí" na kufor pred nimi idúceho automobilu. Neuvedomujú si však, že existuje určitý reakčný čas a mnohé ďalšie okolnosti, ktoré môžu ich brzdnú dráhu poriadne predlžiť (pneumatiky, stav vozovky, brzdy a podobne).
Zlozvyky, ktoré mladí podvedome chytili od iných, sa odstraňujú len veľmi ťažko. Ak išiel rodič pri šoférovaní zlým príkladom, môže robiť tie isté chyby aj mladý vodič. To môže byť teda upozornenie aj pre rodičov a malých budúcich šoférov.
Únava je nepochybne tichý zabijak. Skúsenejší vodič zastaví, zdriemne si, natiahne sa a neskôr pokračuje ďalej. Mladý sa však často preceňuje, ignoruje klipkajúce oči a následne stačí len pár milisekúnd, príde mikrospánok a nehoda je na svete.
Mladí vodiči ešte poriadne nevedia ani zaradiť rýchlosť, a už majú v jednej ruke telefón, v druhej plechovku, medzi tým točia volantom, či fajčia. Netvrdíme, že sa to všetko nedá stíhať, hoci zákon vraví jasne. Vodič sa má venovať vedeniu vozidla a v prípade telefonovania je na mieste aj mastná pokuta. Každopádne, najprv je potrebné naučiť sa poriadne a plnohodnotne šoférovať.
Nech si vraví kto chce, čo chce, mladí, ktorí si na auto zarobia "vlastnoručne", jazdia zvyčajne podstatne bezpečnejšie. Najlepšou voľbou je, aby prvé auto bolo také, na ktorom sa vodič doučí jazdiť. Bez množstva asistenčných systémov, zložitého infotainmentu a podobne. Osvojí si techniku a až potom siahne po lepšom vozidle. Veď aj škrabance na staršom modeli bolia určite menej, ako na najnovšom prírastku v ponuke nejakej z automobiliek. Netvrdíme, že prvý kúsok musí byť striktne slabé auto, to musí odhadnúť už rodič, alebo ten, kto doma auto schvaľuje.
Mnohým mladým vodičom robí problémy roztržitosť. Bežná situácia, kedy musia zapnúť smerovku, točiť volantom a ešte popri tom radiť rýchlosť, vie poriadne vykoľajiť nejedného vodiča začiatočníka.
Správne sedenie za volantom je základ. Toleruje sa aj sedenie, ktoré sa správnemu sedeniu aspoň letmo približuje. Lenže čo, keď mladý sedí tak, že hlavu mu vidno na spolujazdcovom sedadle, a aj to len pár centimetrov nad palubnou doskou? V prípade nehode mu airbag nemusí pomôcť, nehovoriac o slabšom výhľade z miesta vodiča. Pred každou jazdou si teda určite správne nastavte sedadlo, rovnako ako aj spätné zrkadlá.