Cukor na Slovensku vyrábame bez prestávky už viac ako dve storočia. Základy jeho výroby položili už v roku 1801 Prešovčania Samuel Certinger a Mikuláš Lačný, ktorí stáli za výstavbou prvého cukrovaru v Uhorsku vo Veľkých Úľanoch neďaleko Sládkovičova.
Odvetviu sa darilo a svojho času bolo na našom území až 14 výrobných prevádzok. Dnes je však väčšina zrovnaná so zemou alebo chátra. Z celkového dedičstva postupom času zostali len dve fabriky – Slovenské cukrovary v Seredi má v rukách rakúska Agrana a Považský cukor v Trenčianskej Teplej patrí do portfólia druhého najväčšieho výrobcu v Európe, nemeckej skupiny Nordzucker.
Tieto dve prevádzky dokážu dnes vďaka investíciám a optimalizácii výroby vyprodukovať viac ako všetkých 14 v minulosti dohromady. Cukor je navyše jednou z mála komodít, v prípade ktorej sme boli po minulé roky sebestační na viac ako 100 percent. Sebestačnosť síce po aktuálnej sezóne klesla na úroveň približne 90 percent z dôvodu extrémneho sucha, ktoré vlani výrazne potrápilo pestovateľov, no výpadky v zásobovaní trhu neočakávajú.
Dôraz sa v posledných rokoch nekládol len na zvyšovanie konkurencieschopnosti, tlak rástol aj na čoraz zelenšiu výrobu. Tradičné, na celom svete využívané palivá ako vykurovacie oleje či hnedé uhlie vystriedal zemný plyn či bioplyn. V tejto oblasti je Slovensko síce priekopníkom, no čoskoro môže byť opak pravdou.
Z dôvodu energetickej krízy sa totiž minimálne trenčianska prevádzka pripravuje na veľký krok späť.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.