Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
05.11.2018, 15:20

Museli to vedieť vopred. Zákaz vjazdu dieselov je založený na chybe, tvrdí nemecký expert

  • Martin Schraag zo Stuttgartu si v roku 2012 kúpil úplne nové auto s dieselovým motorom. Teraz s ním vo svojom meste nebude môcť jazdiť.
  • O frustrácii zo zákazov dieselov v niektorých nemeckých mestách sa uznávaný odborník rozrozprával pre nemecký Focus.
Museli to vedieť vopred. Zákaz vjazdu dieselov je založený na chybe, tvrdí nemecký expert
Zdroj: Reuters/Fabian Bimmer

"Pred šiestimi rokmi som si kúpil drahé auto s naftovým motorom. Spĺňa emisnú normu Euro5 a podľa všetkého sa na neho bude v najbližšej budúcnosti vzťahovať zákaz vjazdu do Stuttgartu a ďalších nemeckých miest," opisuje problém Martin Schraag, majiteľ naftového auta z roku 2012píše iDNES.cz.

"Zákaz bude platiť pre autá, ktorá dosiahli ešte len zhruba tretinu svojej celkovej životnosti a teraz budú musieť byť v najhoršom prípade zošrotované. A to má pomôcť životnému prostrediu? Podľa môjho názoru by to majitelia áut nemali strpieť," rozčuľuje sa.

Čiastočný zákaz vjazdu starších naftových automobilov tento rok zaviedol nemecký Hamburg a v budúcnosti takéto opatrenie čaká motoristov aj v ďalších nemeckých mestách - Stuttgarte, Frankfurte nad Mohanom a tiež v Berlíne či Mainzi (Mainz).

Martin Schraag sa 35 rokov zaoberá medicínskou technikou. Pracoval v oddeleniach výskumu a vývoja, projektového manažmentu, kvality a regulácie. Bol členom medzinárodných grémií zaoberajúcich sa bezpečnostnými normami a krízovým manažmentom.

"Rešerš a styk s európskymi smernicami sú pre mňa rutinnou záležitosťou. Preto ma zarazil prvý rozsudok týkajúci sa plánu zlepšenie ovzdušia, vynesený v minulom roku v Stuttgarte. Prečo je vlastne Nemecko jedinou krajinou, ktorá len na základe prekročenia nameraných hodnôt oxidov dusíka zavádza zákazy vjazdu pre vozidlá, z ktorých niektoré nie sú staré ani štyri roky?"

Schraag dôkladne preštudoval smernicu 2008/50 / EG, na základe ktorej nemecké súdy rozhodujú o zákaze vjazdu dieselov do spomínaných miest. "Mám dojem, že aktivizmus mnohých miest je založený na jednej obrovskej chybe, ktorú si úrady vrátane Európskej komisie dlhé roky nevšimli, alebo ju jednoducho ignorovali. A z toho dôvodu nemožno ospravedlňovať žiadne zákazy vjazdu. Zákazy vjazdu existujú len z toho dôvodu, že sú meracie stanice inštalované na zlých miestach," tvrdí Schraag. Zaťaženie, ktoré by skutočne ohrozovalo zdravie, podľa neho existuje iba na papieri.

V húštinách európskych smerníc sa nemecké úrady stratili

Zákazy vjazdu dieselov sú podľa Schraaga neprimerané. Vedenie v Stuttgarte podľa experta vôbec nepreskúmalo zásah do vlastníctva majiteľov motorových vozidiel vybavených dieselovým motorom proti skutočným zdravotným rizikám a nenechalo rozhodnúť súd. Kľúčové je sledovanie priemerných ročných hodnôt oxidu dusičitého, ktorého hranicu stanovila európska smernica 2008/50 / EG na 40 mikrogramov na kubický meter.

"Aby bolo možné zvážiť primeranosť opatrení na ochranu zdravia oproti iným základným právam, bolo by nutné zistiť, či prekročenie limitu nepredstavuje obhájiteľné zdravotné riziko. Nestačí vymenovať mysliteľné zdravotné následky či riziká expozícii oxidu dusíka. Bez vyhodnotenia konkrétnych rizík nemôže byť stanovená skutočná primeranosť zákazov," vysvetľuje odborník.

Smernica 2008/50 / EG totiž neuvádza, že prekročenie limitu 40 mikrogramov znamená zdravotné riziko. Limit je síce stanovený "na základe vedeckých poznatkov s cieľom zabrániť škodlivému pôsobeniu na ľudské zdravie alebo ho zmierniť", nehodnotí však riziká.

"Limit je primárne administratívna pomôcka, na ktorú sa viaže nutnosť plánov zlepšenia ovzdušia. K tomu podľa zámeru EÚ patrí časový harmonogram. V roku 2000 boli plány potrebné až od 60 mikrogramov," vysvetľuje Schraag.

​Limit vo výške 40 mikrogramov sa opiera o odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Problém spočíva v tom, že vedecké poznatky, s ktorými pracuje, sú viac ako 20 rokov staré. "WHO v nasledujúcich rokoch opakovane zdôrazňovala, že vedecký základ nie je veľký. Za pozornosť stojí, že v rovnakej dobe a na základe rovnakých vedeckých poznatkov vznikol nemecký normatív pre vnútorné priestory vo výške 60 mikrogramov," dodáva Schraag.

Novší stav vedeckého poznania je v obsiahlej štúdii amerického Úradu na ochranu životného prostredia EPA (Environmental Protection Agency) z roku 2016. Je v nej odporúčané stanoviť dlhodobý limit oxidu dusičitého na približne 100 mikrogramov na kubický meter. Dlhodobé prekročenie limitu 40 mikrogramov v uliciach teda podľa Schraaga predstavuje obhájiteľné riziko.

Úrady museli podstatne vopred vedieť, že budú diesele zakazovať

Nemecký inžinier tiež pripomína, že už v roku 2008 muselo byť podľa už existujúceho plánu zlepšenia ovzdušia a aktuálnych meraní úradom jasné, že cieľové hodnoty oxidu dusičitého pre rok 2010 a 2020 podľa všetkých predpokladov nebudú dosiahnuteľné bez zákazov vjazdu dieselových vozidiel. Nemecko vtedy u Európskej komisie požiadalo o predĺženie lehôt v 57 oblastiach.

V odôvodnení okrem iného bolo, že emisie oxidu dusičitého nie je možné u dieselových vozidiel dostatočne rýchlo znížiť. "Plánovaný časový harmonogram sprevádzajúci zavedenie noriem Euro5 a Euro6 bol v úplnom rozpore s harmonogramom smernice, keď mali byť dodržané namerané hodnoty," všíma si nahnevaný motorista, podľa ktorého mali úrady už vopred varovať kupcov dieselov spĺňajúcich normu Euro5 a zároveň upozorniť na chybné plánovanie spĺňania smernice 2008/50 / EG.

Schraag navyše upozorňuje, že meracie stanice emisií oxidov dusíka v uliciach sú inštalované v rozpore s normami. Smernica 2008/50 / EG požaduje, aby meracie stanice nemerali iba na malom priestore, ale s dostatočným odstupom od zdrojov emisií, aby sa emisie mohli dostatočne premiešať s okolitým vzduchom.

"Meracie stanice sú určené pre stometrový úsek cesty a niekoľko metrov v okolí meracej stanice nesmie byť prekážka (budova, stromy a podobne.), ktorá by bránila v prúdení vzduchu," opisuje.

"V dokumentácii Spolkového úradu pre ochranu životného prostredia Bádenska-Württemberska (LUBW) nameraných výsledkov z rokov 2004 až 2016 úplne chýba vymeranie voľného priestoru v uhle 270 stupňov. Nie je ani zrejmé, ako si vládne prezídium v Stuttgarte interpretuje údaj niekoľko metrov, čo komplikuje celoeurópske porovnanie," všíma si.

Upozorňuje napríklad na umiestnenie meracej stanice do výklenku v jednej z frekventovaných stuttgartských ulíc, kde nemôže byť dodržaný potrebný voľný priestor na zmiešanie emisií z áut a okolitého vzduchu. Takto zle inštalované stanice sú podľa Schraaga nielen na ďalších miestach v Stuttgarte, ale aj v iných mestách.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.