StoryEditor

Betonári tvrdia, že diaľnice postavia lacnejšie

23.11.2004, 23:00
Podľa Európskej komisie patrí výstavba diaľnic na Slovensku medzi najdrahšie v Európskej únii. Náklady na kilometrový úsek dosahujú v priemere asi 12,5 milióna eur. Napríklad v susednom Česku je to len 8,4 milióna eur. Investície do výstavby sú však len jednou nákladovou položkou z viacerých, ďalšie financie sa viažu na údržbu a opravy diaľnic.

Stavbári však upozorňujú, že takéto porovnávanie nákladov je skresľujúce, pretože nezohľadňuje profil terénu, hustotu osídlenia ani ďalšie faktory. Túto skutočnosť si napokon uvedomila aj Európska komisia, ktorá pripustila, že jednotné údaje založené na rovnakej metodike výpočtov neexistujú. Podľa odborníkov pre cestnú infraštruktúru by mali omnoho lepšiu vypovedaciu hodnotu údaje o nákladoch na kilometer diaľnice počas celej jej životnosti. Na Slovensku, na rozdiel od okolitých krajín, sa však podobné analýzy nerobia.
Životnosť vozoviek a ich náročnosť na opravy závisí v prevažnej miere od použitého povrchu. Podľa Ivana Gschwendta zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity sú v tomto smere na tom lepšie vozovky s cementovo-betónovým povrchom. Na Slovensku je takýchto ciest len minimum. Ako zdôrazňuje Gschwendt, náklady na ich údržbu a opravy sú dvoj- až päťnásobne nižšie ako pri asfaltových cestách.
"Prevaha asfaltových povrchov súvisí s históriou budovania diaľničnej siete. V období, keď sa u nás začali stavať diaľnice, sa z hľadiska nákladovosti i úžitkových vlastností preferovali asfaltové povrchy. Mali množstvo výhod a jazda po nich bola pre vodiča príjemnejšia," konštatuje Oliver Kurinec z Doprastavu. Najmä medzi motoristickou verejnosťou však stále pretrváva názor, že betónové povrchy sú drahšie a majú množstvo nevýhod. Podľa Kurinca to už dávno neplatí, čo dokazujú aj skúsenosti zo zahraničia, kde sú trendom betónové povrchy.
To, že sa doteraz preferovali asfaltové vozovky, je podľa niektorých odborníkov dané technologickou základňou, ktorá sa systematicky budovala dlhé roky. Ide o overenú technológiu, dnes už aj s kvalitnými asfaltovými zmesami. Pri využití modifikátorov sa podstatne zvyšuje kvalita asfaltu, ktorá sa nedá porovnávať s tým, čo sa používalo pred desiatimi rokmi.
Jediným tuzemským výrobcom cestného asfaltu je bratislavský Slovnaft. Podľa riaditeľa Závodu 01 Ladislava Potreského má výroba tohto produktu v posledných desiatich rokoch klesajúci trend, čo súvisí s nižšou intenzitou výstavby cestnej siete. Vlani vyrobili 47-tisíc ton oxidovaného a 14-tisíc ton modifikovaného asfaltu. "Do modifikovaných asfaltov pridávame polyméry, ktoré čiastočne zvyšujú ich odolnosť voči ťažkým nákladným vozidlám," tvrdí riaditeľ, ale zároveň pripúšťa, že podnik momentálne nerobí žiadny výskumný program, ktorý by eliminoval tvorbu pásov po prejazde kamiónov.


Ministerstvo pripravuje zmeny v tendroch

Podľa riaditeľa odboru cestného hospodárstva a rozvoja ministerstva dopravy Mariána Miškoviča, pri presadzovaní asfaltových diaľnic pretrváva určitá historická zotrvačnosť. Pripúšťa však, že pri výberových konaniach na nové úseky už bude čoskoro možné uplatniť aj túto novú technológiu. "Zhotoviteľ stavby vo svojej ponuke nebude uvádzať iba náklady na samotnú výstavbu, ale aj predpokladané náklady na údržbu a opravy počas celej jej životnosti," dodáva Miškovič. Betónové vozovky tretej generácie by mali priniesť výhody aj pre motoristov. Niektoré zahraničné štúdie dokonca uvádzajú, že pneumatiky pri jazde po cementovo-betónovej vozovke majú nižší valivý odpor, čo sa odráža na 5- až 7-percentnej úspore pohonných látok a vyššej životnosti pneumatík.
Napríklad v Českej republike Skanska DS odovzdala vlani do užívania cestný obchvat Olomouca, kde na jednom úseku dlhom 6,6 kilometra položili asfaltový a na druhom, 8-kilometrovom úseku, cementovo-betónový povrch. Celkové náklady na štvorcový meter asfaltovej vozovky dosiahli 1 194 korún, zatiaľ čo betónový povrch stál 1 133 korún. Podľa obchodno-technického námestníka Skanskej Petra Škodu by sa dokázali v podobných cenových reláciách pohybovať aj pri výstavbe diaľničnej siete na Slovensku. "Cementovo-betónové povrchy sú vhodné pre všetky typy a triedy vozoviek. Pre ich vysokú odolnosť proti nadmernému zaťaženiu sa však najviac hodia na frekventované a najviac vyťažené úseky," dodáva Škoda.
Podľa výkonného riaditeľa Združenia výrobcov cementu a vápna Zoltána Demjána, je životnosť cementovo-betónových vozoviek 40 až 60 rokov. Celkové náklady, čiže počiatočná investícia a peniaze na údržbu v období 20 až 30 rokov, sú asi o 40 až 60 percent nižšie ako v prípade asfaltových povrchov. Za dôležité považuje aj to, že sa používajú materiály, ktoré možno úplne zabezpečiť z domácich surovín. "Vysoká hlučnosť a nižší používateľský komfort cementovo-betónových vozoviek je len mýtus. Moderné technológie všetky pôvodné nedostatky betónových povrchov odstránili. Mnohí vodiči, ktorí prechádzajú napríklad po diaľnici z Viedne do Salzburgu, si ani neuvedomujú, že sa pohybujú po cementovo-betónovom povrchu," tvrdí Demján.

Porovanie nákladov na rôzne typy vozoviek (v českých korunách na štvorcový meter)
 

Cementobetónová vozovka (úsek Hustopeče – Břeclav)

Aslfaltová vozovka (úsek Břeclav – hranica ČR/SR)

Obdobie prevádzky

1980 až 2002

1980 až 2002

Náklady na výstavbu

256,04

277,48

Náklady na údržbu a opravy

233,84

1 118,31

Celkové náklady

489,88

1 395,79

Zdroj: Ředitelství silnic a dálnic ČR

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
04. máj 2024 03:16