Ministri poľnohospodárstva Európskej únie sa v pondelok večer nedohodli na reforme tzv. cukrového režimu po tom, čo desať členských krajín ostro vystúpilo proti plánovaným škrtom v dotáciách. Ako uviedla BBC, štáty ležiace pri Stredozemnom mori, Taliansko, Španielsko, Grécko a Portugalsko, všetky návrhy rozsiahlej reformy napadli. Neskôr sa k nim pripojili aj štyria noví členovia EÚ, Slovinsko, Maďarsko, Litva a Lotyšsko, ako aj Fínsko a Írsko. Reforma na trhu s cukrom počíta so znížením produkčnej kvóty pre jednotlivé členské štáty únie, ďalej s poklesom garantovanej ceny cukru, ako aj minimálnej garantovanej výkupnej ceny cukrovej repy. V priebehu štyroch rokov sa má produkčná kvóta znížiť o 2,8 mil. na 14,6 mil. ton, garantovaná cena cukru má klesnúť zo 632 na 421 eur/tona a garantovaná výkupná cena cukrovej repy zo 43,6 na 27,4 eura za tonu.
Francúzi vyťažia najviac
Protestujúce krajiny patria medzi producentov cukru s najnižšími výnosmi. Náklady na pestovanie cukrovej repy sú tu vyššie ako napríklad vo Francúzsku. To patrí medzi najväčších pestovateľov cukrovej repy v Európe, čo znamená, že náklady na produkciu nie sú také vysoké ako u menších producentov. Navyše, reformný plán EÚ počíta podľa agentúry Reuters s prelievaním národných kvót aj za hranice štátu pod heslom "prežije najsilnejší", čo by znamenalo, že lacnejšia francúzska cukrová repa bude vytláčať z trhu producentov v susedných štátoch. Paríž, ktorý inak protestuje prakticky proti každej reforme v poľnohospodárstve, sa preto tentoraz pod protest nepodpísal.
Bratislava reformu podporuje
Nepodpísalo sa ani Slovensko, ani Česká republika. Tá najmä preto, že vyhlásenie "desiatich" žiada najviac zoškrtať kvóty čistým vývozcom cukru, medzi ktorých patrí aj ČR. Slovensko zasa s reformou ako takou súhlasí, odmietalo iba pôvodný dátum jej spustenia, ktorým bol rok 2005. "Slovensko podporuje túto reformu, pretože je to v záujme spotrebiteľov. Ale zároveň si uvedomujeme aj citlivú otázku vo vzťahu k pestovateľom repy a producentom cukru, z tohto dôvodu sme sa prikláňali k oddialeniu začatia celého nového režimu," povedal novinárom v Bruseli slovenský minister poľnohospodárstva Zsolt Simon.
Nové členské štáty zasa doplatia na svoje neskoršie pristúpenie k únii. Reforma totiž počíta s rovnakým rozsahom znižovania vývozných kvót u všetkých členov EÚ, problémom však je, že noví členovia EÚ vstupovali do únie s už nižšími vývoznými kvótami a budú nútení zoškrtať ešte viac aj z toho mála, ktorým teraz disponujú.
Hrozí kolaps cukrovarov
Skupina 10 štátov sa však obáva, že reformný plán povedie k zrúteniu cukrovarov v týchto krajinách a rozsiahlemu prepúšťaniu. "Návrh EÚ bude mať zničujúce dôsledky pre farmárov a cukrovarníkov a celá výroba cukru by sa sústredila len do pár krajín," uvádza sa v deklarácii štátov, ktoré reformu odmietli. To nepriamo potvrdila aj nová komisárka pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerová-Boelová. "Všimla som si, že niektoré štáty majú záujem zúžiť produkciu cukrovej repy na tie, ktoré sú zároveň hlavným producentom cukru." Dodala však, že produkcia na terajšej úrovni v jednotlivých štátoch je prakticky nemožná.
Členské štáty sa preto nedohodli na ďalšom postupe a radšej počkajú na konečné rozhodnutie Odvolacieho panelu Svetovej obchodnej organizácie o dotačnej a vývoznej politike EÚ, ktorú napadli Austrália, Brazília a Thajsko, najväčší konkurenti EÚ. WTO predbežne rozhodla v neprospech EÚ ešte začiatkom augusta, Brusel sa však odvolal a konečné rozhodnutie sa očakáva najskôr na jar. Reforma by sa tak mala začať realizovať najskôr v roku 2006 či až 2007.
Nerovnaký meter pre nových členov
Odklad reformy čiastočne splnil požiadavku pestovateľov siedmich nových členských štátov EÚ, ktorí v Trnave prijali na margo plánovanej cukrovej reformy spoločné vyhlásenie. V ňom však, navyše, nesúhlasia ani s návrhom na zlúčenie kvót A a B a ich následným krátením o 7,5 % a v ďalšej etape až o 16 %. Keďže podiel exportnej kvóty B predstavuje u nových členov v priemere iba 4,5 %, kým u tradičných členov je až 21,7-percentný, návrh by nových členov odsúdil na importnú závislosť. Pestovatelia cukrovej repy žiadajú vo vyhlásení zachovať aj pevnú cenu cukru a rovnako i podiel pestovateľov na nej vo výške 58 %. Spoločné vyhlásenie prijali predstavitelia organizácií pestovateľov cukrovej repy z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenskej republiky, Litvy, Lotyšska a Slovinska.