Nájomné načrie do našich vrecák

Prechod regulovaného nájomného na nákladové a naštartovanie výstavby verejného i súkromného nájomného sektora by mali po vstupe Slovenska do EÚ ubrať klientov čiernemu trhu s prenájmami. "Všetko závisí od toho, ako budeme ochotní cestovať za prácou," povedala Jaroslava Zapletalová z bratislavského Inštitútu bývania. Ako príklad môže poslúžiť Trnava, kde sa budú spolu s plánovanými investíciami striedať zahraniční odborníci. "Tí nebudú bývať načierno, ani kupovať byty," povedala Zapletalová.
Systém však nemôže existovať bez toho, aby sa prehodnotil aktuálny stav príspevku na bývanie. Nákladové nájomné v bytoch s pôvodne regulovaným nájomným totiž v každom prípade zaťaží výdavky domácností. Tým sa treba zaoberať aj napriek tomu, že súčasný podiel nájomného sektora v SR, kde tradične uprednostňujeme bývanie vo vlastníctve, sa odhaduje približne na tri percentá. Ďalej bude podľa odborníkov nutné umožniť obciam a iným, napríklad neziskovým organizáciám, ktoré sa zapoja do výstavby verejného nájomného bývania, upravovať nákladové nájomné aspoň o infláciu. Podmienkou zdravého fungovania trhu s nájmami je aj prísne sledovať náklady na výstavbu bytov pre netrhový sektor. Práve tu sa totiž núka priestor na udržanie dostupnosti nákladového nájomného pre nízko a stredne príjmové vrstvy obyvateľstva, ktoré nebudú mať na trhové nájomné.
Nákladové nájomné sa v súčasnosti platí zatiaľ iba v novopostavených obecných nájomných bytoch a vypočítava sa práve z obstarávacej ceny. Súčasných maximálnych päť percent ročne, ktoré zahŕňajú nevyhnutné odpisy, náklady na fond opráv, náklady na správu i minimálny zisk, by sa podľa Sekcie bytovej politiky ministerstva výstavby malo po vstupe do EÚ prehodnotiť na päť až deväť percent.