Škoda Popular, ktorá sa predstavila 1. februára 1934 a o dva mesiace budila zaslúženú pozornosť aj na pražskom autosalóne, ponúkla v časoch hospodárskej krízy lacné, ale kvalitné zvezenie. Niet divu, že vo výrobe vydržala v mnohých verziách do konca vojny a ešte aj krátko po nej.
Popular na trhu, ktorý sa potýkal s prepadom ekonomiky, uspel aj vďaka bezkonkurenčne výhodnej cene. Kým koncom 20. rokov stáli najlacnejšie autá zhruba 40-tisíc korún, pri novej škodovke začínali ceny na hodnote 17 800 korún za dvojmiestny roadster, štvormiestny polokabriolet bol o tisícku drahší.
Je však jasné, že sa niekde muselo šetriť, v základnom prevedení napríklad chýbal na zadnej poháňanej náprave diferenciál, brzdy potom museli stačiť mechanické. U pomerne malého auta to však príliš nevadilo.
Za zrodom modelu, vďaka cene dostupného pre strednú triedu, stál riaditeľ mladoboleslavskej továrne Karel Hrdlička, ktorý sa funkcie ujal v januári 1930. Jeho zadanie bolo jasné - jednoduchý automobil, ktorý by umožnil veľkosériovú (teda na vtedajšie pomery) výrobu a cez nižšiu cenu dostal automobilku z ťažkostí. Spočiatku síce Hrdlička presadzoval automobil s motorom - vznikol dokonca prototyp Škoda 932, ktorý dostal prezývku Kadlomobil - nakoniec však zvíťazilo tradičnejšie, hoci modifikované poňatie.
Konštruktéri v Mladej Boleslavi opustili tradičný rebrinový rám a inšpirovaní koncepciou Tatry zvolili pre nové vozidlo riešenie s centrálnym chrbticovým nosníkom, z ktorému vychádzali výkyvné polonápravy. Na tento podvozok - s motorom vpredu a s pohonom zadných kolies - potom bola priskrutkovaná karoséria. Vzniklo tak poňatie, ktoré v mladoboleslavskej automobilke vydržalo skoro štyri dekády až do roku 1971, kedy z Kvasin vycestovala posledná Octavia Combi.
Úplne prvým modelom s týmto poňatím sa už na jeseň 1932 stala Škoda 420 Standard, označovaná avšak len za prechodný typ, na ktorom chcela továreň nazbierať potrebné skúsenosti. Poháňal ho štvordobý štvorvalec s postrannými ventilmi (SV) a výkonom 20 koní. Po dvoch rokoch, kedy sa vyrobili zhruba štyri stovky týchto automobilov, potom prišiel čas na prvý model Popular. Okrem slabšieho motora s výkonom 18 koní (odtiaľ označenie Škoda 418) tiež dostal rám z rúry miesto zvarených profilov.
Čoskoro sa však ukázalo, že menší a slabší motor nie je práve najlepšou voľbou, a tak ešte v roku 1934 prišiel do predaja silnejší typ Škoda 420. Vyrábal sa ako dvojdverový uzavretý automobil aj kabriolet, sedan alebo športový roadster, stal sa tiež základom pre úspešné dodávkové automobily. Tejto verzie Popular vzniklo viac ako štyritisíc kusov. Počas rokov sa Škoda Popular dočkala aj ďalším zmien, okrem iného modernejšieho motora s rozvodom OHV, mierne rástli tiež rozmery.
Vozidlo, vďaka ktorému sa mladoboleslavská škodovka dostala na špičku predajov medzi československými továrňami, sa však kvôli tomu zároveň vzďaľoval predstave ľudového vozidla. Preto v Mladej Boleslavi prišli v polovici roka 1937 s jednoduchšou verziou zvanou Liduška, do začiatku vojny sa však podarilo vyrobiť len malú sériu. Najväčšieho rozšírenia sa dočkal variant Škoda Popular 1100 OHV s motorom o výkone 30 koní, ktorý sa - popri Liduške - vyrábal aj krátko po vojne.
Celkom vzniklo medzi rokmi 1934 a 1946 cez 20-tisíc kusov modelu Popular všetkých verzií, pričom cez vojnu bola výroba inak obľúbeného vozidla výrazne obmedzená. Modelom Popular jazdil rad známych osobností, napríklad futbalista František Plánička alebo umelecký pár Karel Čapek a Olga Scheinpflugová.
K svojim výpravám si ho zvolilo tiež množstvo cestovateľov, vrátane slávneho Františka Alexandera Elstnera, ktorý so Škodou Popular prešiel v druhej polovici 30. rokov Severnú i Južnú Ameriku.