Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
09.12.2015, 19:02

Helsinki budú svetový unikát. Chcú zrušiť autá

Helsinki nechcú autá zakazovať, chcú dosiahnuť, aby boli autá v meste zbytočné.

Demografický rast sa má spojiť s trvalým rozvojom: Helsinki, jedno z najviac zelených miest v Európe, si želajú, aby tu po roku 2050 boli autá zbytočné, bez toho aby ich zakazovali, a aby mesto produkovalo len toľko emisií oxidu uhličitého, koľko zvládnu absorbovať jeho stromy.

Obyvatelia fínskej metropoly si vážia kvalitu života v tomto meste ľudských rozmerov, kde žije niečo vyše 600-tisíc ľudí. Ak si však Helsinki chcú zachovať svoju dobrú povesť aj napriek tomu, že do 35 rokov vzrastie ich populácia o 40 percent, musia hľadať ambiciózne riešenia.

Všetko blízko domu

Aby ľudia z radnice zachovali čistotu ovzdušia a zelené plochy, ktoré tvoria 47 percent rozlohy mesta, pripravili plán na obmedzenú automobilovú prevádzku, znamenajúcu menej emisií oxidu uhličitého, a na vyčlenenie štvrtí, kde sa bude chodiť len pešo.

Rodiny sa budú môcť zaobísť bez automobilu, pretože budú mať v blízkosti obchody, školy a ďalšie služby, a zamestnanci budú môcť k ceste do práce využívať vlaky, metro a električky.

Šéf radnice Rikhard Manninen, ktorý je zodpovedný za urbanizmus, hovorí o premene šedých hlavných tried s automobilovými zápchami na zelené ulice ponúkajúce miestnym obyvateľom obchody a všetko potrebné, aby nemuseli cestovať do centra.

Pri úsilí radnice zabrániť dopravnej presýtenosti vraj nepripadajú do úvahy žiadne donucovacie opatrenia, aké sa objavujú v iných veľkých európskych mestách. Skôr ide o to umožniť ľuďom žiť bez automobilu. „Zachováme zeleň tým, že väčšinu stavebných projektov orientujeme do zón, kde sú teraz cesty alebo diaľnice," vysvetľuje Manninen.

V Helsinkách znížili emisie

Mesto chce dosiahnuť vyrovnané emisie oxidu uhličitého: bude vypúšťať do ovzdušia len toľko oxidu uhličitého, koľko absorbujú jeho stromy. "V Helsinkách sa už podarilo značne znížiť emisie, ale aby sme v roku 2050 dosiahli vyrovnané emisie, tak musíme pridať," vysvetľuje jeden z mestských urbanistov Alpo Tani.

Prioritnou tu je doprava, lebo tá vypúšťa do vzduchu 20 percent emisií oxidu uhličitého, a ak sa nič neurobí, v roku 2050 to bude 30 percent. Nejde len o to, aby verejná doprava bola praktickejšia a príťažlivejšia, ale aj o to, aby sa obmedzila potreba cestovať tým, že každý bude mať obchody a služby na dosah.

V meste, ktorého centrum leží na polostrove, ktorý by sa mohol dusiť, keby tu bola intenzívna automobilová prevádzka, nie sú opatrenia, ktoré majú zamedziť používaniu automobilov, všetkým po chuti.

"Nie je to dobrý nápad. Nemám nič proti verejnej doprave, ale nie je nad moje auto," tvrdí päťdesiatročný Johan. Dvadsať minút jazdy medzi Helsinkami a susedným mestom Espoo, kam sa presťahoval, mu vyhovuje.

"Projekt je odsúdený na neúspech

Obchodná komora usudzuje, že projekt je odsúdený na neúspech. „Cieľ obmedziť všetok rast dopravy na iné prostriedky, ako je automobil, je v čase, keď sa mesto rozširuje, nereálny," vyhlasuje šéf jej dopravného odboru Heikki Kovanen. Iní obyvatelia sa však radujú z perspektívy lepšej dopravnej siete, vrátane predĺženia metra až do Espoo v roku 2016.

Ďalšie diskusie sa týkajú výšky stavieb. Helsinskí obyvatelia sú tradične nepriateľskí voči projektom mrakodrapov. Mesto však uisťuje, že to nenaruší harmóniu krajiny. „Vysoké stavby budú povolené len na niektorých miestach, nie v centre,“ zdôrazňuje Manninen.

To je prípad štvrti Kalasatama, kde sa dnes kladú základy pre prvé fínske mrakodrapy. Štvrť, kde má žiť v roku 2030 20-tisíc obyvateľov a kde má vzniknúť 8-tisíc pracovných miest, má využívať príťažlivosti morského pobrežia, má byť vyhradené peším a rekreačným aktivitám a má sa stať príkladom dynamiky metropoly.