Šoférovať Mercedes-Benz triedy G je niečo úplne iné ako sadnúť do obyčajného auta. Je to legenda, ktorá stále aj po tridsiatich rokoch vzbudzuje neskutočný záujem okolia. Síce vo viacerých oblastiach ťaží zo svojho mena, stále si bez problémov razí cestu v ťažkom teréne, no samozrejme sa nestratí ani na bežných cestách.
Auto sa v samej podstate veľmi od roku 1979 nezmenilo. Prakticky len vylepšilo svoje integrované technológie. Keďže Mercedes G bol ešte v sedemdesiatych rokoch vytvorený primárne pre potreby armády, zákazník dostane do rúk aj v roku 2013 vozidlo, ktoré je schopné s dobrým šoférom prekonať akýkoľvek terén.
Spoznať limity auta je skutočne nad rámec bežných testov. (snímka: Mercedes-Benz)
Po lesnej ceste ako po diaľnici
S vozidlom som absolvoval dvetisíc kilometrov a mnoho z nich bolo mimo klasických spevnených ciest, no uzávierky diferenciálu som nemusel zapnúť. Nato, aby ste tento systém použili, musíte jednoducho tieto extrémne situácie vyhľadávať. Auto si bez problémov poradilo v stŕmych kopcoch, na nezasneženej zjazdovke na východnom Slovensku či krížom cez po kolená bahnom pokryté pole. Škoda, že som kameramana nemohol zobrať aj k najextrémnejším prípadom.
Časom skrátka nadobudnete dojem, že s autom prejdete čokoľvek a začnete objavovať jeho unikátne vlastnosti. Po lesnej ceste, kde som bol zvyknutý ísť s normálnym autom maximálne 20 kilometrov za hodinu, to G-čko zvládne pokojne aj v 80 kilometrovej rýchlosti. A to sa stále cítite ako v prvej triede. Rovnaké pravidlo platí aj na cestách. Teda prestanete registrovať nejaké výtlky alebo spomaľovače.
Tu je G doma. Les, prašná cesta a „nikde ani nohy“. (Snímka: Miroslav Leitner)
Už pri nastupovaní je jasné, že G nie je normálne auto. Síce zaň zaplatíte cez 100 tisíc eur, no nemáte ani bezkľučový vstup. Rovnako takmer každý, kto doň nastupoval, nevedel ani otvoriť dvere. Kľučka sa neťahá, ale prstom sa stláča malá poistka, podobne ako pri nákladných autách. Ďalším bodom je zavretie dverí. Zabudnite na citlivé dovieranie, tu musíte jednoducho trieskať. A to nehovorím o jasnom zvuku zamknutia dverí pri jazde.
Nedostatky sa však veľmi ľahko odpúšťajú. Stačí sa posadiť za volant a naštartovať. Posed je jednoducho vynikajúci, a to aj pre vysokých šoférov. Vodič má výborný výhľad okolo auta a na cestách vidíte aj nad množstvo klasických SUV.
Za nezameniteľný dizajn sa platí aj vysokou spotrebou. (Snímka: HN/ Pavol Funtál)
Žiadny plast, ale železo
Bezpečnosť je v tomto aute kapitola sama o sebe. G-čko nato síce nevyzerá, ale je to malý 2,5 tonový tank, ktorý je prevažne zložený z chladnej ocele. Napríklad zabudnite na polámané plastové nárazníky, tu máte kov. Ako vpredu, tak aj vzadu. Sám som chcel zistiť hodnotenie bezpečnosti tohto auta, najmä hodnotenia ochrany chodcov, no Euro NCPA ich nemá. Nabúrať čokoľvek v tomto aute musí mať však fatálne následky, no nie pre vás.
V teste sme mali základnú verziu Mercedesu-Benz G 350, ktorá je vybavená dieslovým motorom s výkonom 211 koní. Autu nechýba dobrý zvuk a ani dynamika, no pokiaľ by záležalo na mne, zvolil by som výkonnejšiu verziu G 500, ktorá je v ponuke o 15 tisíc eur drahšia. Rozbehnúť auto na 50 kilometrov za hodinu nie je žiadny problém, no už tá stovka trvá deväť sekúnd. Zato G500 ju stihne už za šesť sekúnd a má úplne iný zvuk. Síce zato platí vyššou spotrebou, ani dieslová G350 nie je žiadne auto, pre tých, ktorí jazdia na spotrebu.
Do G-čka som za týždeň "načapoval" skoro 300 litrov nafty a zistil som, že tabuľkové hodnoty sú úplne mimo skutočnosti. Ale mám dobrú správu. Je úplne jedno, ako budete jazdiť, to auto malo stále takmer rovnakú spotrebu. A to v rozmedzí 13 až 15 litrov na sto kilometrov. A nezáleží na tom či idete 90 po okreske, 130 po diaľnici alebo 50 v meste. Navyše údaj 9,8 litra mimo mesto je absolútne prestrelený.
14 litrov je úplne normálny údaj pre tento diesel s výkonom 211 koní. (Snímka: HN / Pavol Funtál)
Prečo stojí stotisíc?
Keď už sme pri diaľnici, že je auto vhodné najmä do terénu, vám pripomenie pri klasickej 130 kilometrovej rýchlosti. Aerodynamika nie je jeho silnou stránkou a v kabíne je na auto za 100 tisíc eur pomerne veľký hluk. Ten sa však do 175 kilometrov za hodinu, kde je nastavený obmedzovač, aspoň nezvyšuje.
Ďalším faktom, ktorý musí majiteľ rešpektovať, je pomerne málo odkladacích priestorov. V kufri sa napríklad nenachádza ani jedna bočná priehradka. To ale nie je dôvod, prečo si noví majitelia toto auto zvolia za svoje. Ďakujem však Mercedesu, že sa G-čko vyhlo systému štart-stop.
Blato a špina autu jednoducho pristane. (Snímka: Ladislav Malák)
Prečo však stojí Mercedes Benz G toľko peňazí? Táto legenda je drahšia ako Mercedes-Benz S, ktorý sa označuje za vlajkovú loď tejto značky. Odpoveďou je pomerne nákladná výroba. G-čko je precízne stavené auto, ktoré sa z veľkej časti montuje ručne. Obsahuje unikátny rám, podvozok, diferenciály, samonosnú karosériu či pevné nápravy, ktoré sú schopné byť každodenne v tom najťažšom teréne a podávať špičkové výkony.
Toto spoľahlivé auto navyše nestráca ani na hodnote, stačí sa pozrieť do ponuky ojazdených áut a zistíte, že G z roku 1990 kúpite približne za 10 tisíc eur. Je to ikona, ktorá si vybudovala vlastný imidž. Parodoxne má auto obrovský rešpekt aj v meste, kde prakticky nie je vo svojom živle. Z vlastnej skúsenosti viem, že prednosť občas dostanete aj tam, kde ju vlastne dávate.
Po teste môžem povedať, že je to auto, ktoré nesie so sebou neuveriteľnú charizmu. Nie je určené pre každého, nie je univerzálne a vedel by som na ňom nájsť chyby, ktoré by mi vadili. No napriek tomu ho bez akýchkoľvek predsudkov odporúčam.
Technické parametre:
Motor: dieselový 3 liter, šesťvalec
Výkon: 155 kW (211 k)
Krútiaci moment: 540 Nm
Prevodovka: 7-st. automat
Zrýchlenie z 0 na 100km/h: 9,1s
Max. rýchlosť: 175 km/h
Rozmery: 4660 /1760 /1950 mm
Priem. spotreba: 13,6 l/100 km
Cena základného modelu: 86 748 eur
Snímky: HN / Pavol Funtál, Miroslav Leitner