Napriek tomu, že minulý rok patril na našich cestách k tým rekordným, už čoskoro môže čulý stavebný ruch ustať. Dôvod? Ministerstvu pomaly dochádzajú peniaze a nestíha financovať ani to, čo si naplánovalo. „Ministerstvo dopravy vyčíslilo, že iba na dostavbu prioritných úsekov cestnej siete potrebuje do roku 2022 viac ako 6 miliárd eur,“ povedal pre HN hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.

Chýbajú nám miliardy eur

Z európskych peňazí máme pritom do roku 2020 rozpočet približne na tri miliardy eur. Ďalšie tri nám teda chýbajú, upozorňuje Ondrej Matej z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo. „To nepokryje ani štátny rozpočet, ani eurofondy,“ skonštatoval. Národná diaľničná spoločnosť, ktorá je za výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest zodpovedná, sa k financovaniu svojich zámerov nechcela vyjadrovať. Odkázala, že prostriedky na projekty je povinné nájsť ministerstvo.

Počiatkov rezort priznáva, že ministerstvo bude musieť byť do budúcnosti vynaliezavejšie, ako to bolo doposiaľ. „Na všetky úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré je nutné stavať, ale nepostačuje na ne alokácia eurofondov, bude nutné hľadať zdroje inde,“ potvrdil Kóňa. To, odkiaľ ich chce ministerstvo zobrať, je už podľa neho otázka na nový vládny kabinet.

Ministerstvo čaká PPP dilema

Možností, odkiaľ môže vláda zobrať financie, je pritom podľa analytikov niekoľko. Buď ich zaplatí zo štátneho rozpočtu, čo je však podľa Mateja málo pravdepodobné, alebo ich bude musieť opäť zabezpečiť formou verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP projektov). To je schodná cesta aj podľa odborníkov. „Štátny rozpočet si môže ešte dovoliť ročnú splátku do výšky 70 miliónov eur. To zodpovedá investícii v hodnote zhruba jednej miliardy eur,“ povedal Matej. Najviac by sa podľa neho oplatilo takýmto spôsobom stavať technicky najnáročnejšie projekty. Avšak podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského to nie je veľmi šťastné riešenie. „Verejnosť cíti pod slovom PPP veľké okrádanie – aj na kvalite diaľnice, aj na úrokoch,“ povedal. Štát by mal podľa neho využiť výhodnú situáciu na trhoch a na výstavbu diaľnic si požičať. No ani to nie je také jednoduché. „Priaznivú situáciu môže štát využiť aj na znižovanie dlhu. Pokiaľ nebude rozpočet vyrovnaný alebo v prebytku, dlh bude rásť,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Pri nízkych úrokových sadzbách môže síce štát ušetriť, no ide iba o jednu z mnohých položiek rozpočtu, dodala.

Môžeme stavať menej

Matej navrhuje aj tretiu možnosť. „Riešením je vypísať diaľničné alebo cestné dlhopisy medzi súkromné spoločnosti a fyzické osoby.“ To by podľa neho mohlo pokryť chýbajúce financie na stavbu našich ciest. Rezort dopravy pritom naznačil aj iné východisko. A to prestať stavať takou závratnou rýchlosťou. „Faktom je, že na diaľnice nám chýba spomínaných šesť miliárd, ktoré bude nutné nájsť, alebo súčasné tempo výstavby diaľnic výrazne utlmiť,“ povedal Kóňa. Rezortu do karát nehrá pritom ani viacero problematických úsekov, ktoré sa opakovane pre ekologické protesty či pripomienky z Bruselu posúvajú. Podľa analytika Drahovského to môže znamenať aj ďalšie predražovanie. Ministerstvo by malo podľa neho rátať s podobnými scenármi aj do budúcnosti. Účty sa podľa neho budúcemu ministrovi nafúknu práve kvôli meniacim sa trasám, geologickým zmenám či ekoduktom pre zver, s ktorých výstavbou Slovensko ešte len začína.

Fico sľúbil opraviť cesty

Ďalšie peniaze potrebuje pritom ministerstvo nájsť na cesty druhej a tretej triedy. Premiér Fico ešte v decembri na straníckom sneme sľúbil opraviť 1000 kilometrov z týchto ciest. Odborníci však odhadujú, že to nestačí, ak sa chceme voziť aspoň po európskom štandarde. Opraviť potrebuje až 5400 z približne 13500 kilometrov ciest. Nejde pritom o žiadne povrchové opravy. Podľa Slovenskej správy ciest, ktorá má tieto cestné komunikácie na starosti, je približne polovica z nich v havarijnom alebo nedostatočnom stave. Na opatrenie z tretieho sociálneho balíčka vyčlenil 100 miliónov eur. No ani táto suma nemusí byť dostatočná, napriek premiérovým ambíciám. Rekonštrukcia ciest v takomto rozsahu by totiž podľa odhadov inštitútu pre dopravu mohla stáť od 40 až do 500 miliónov eur.