Od roku 1936 až do hĺbky vojny pracoval Wilfredo Ricart pre taliansku Alfu Romeo ako šéf špeciálnych projektov. A po skončení druhej svetovej vojny na troskách španielskej divízie značky Hispano-Suiza staval športové vozidlá svetovej úrovne.
Španielsko a autá, to zďaleka nie je len Seat, zo začiatku filiálka Fiatu, dnes Volkswagenu. Automobily boli v polovici 20. storočia skrátka potreba a kapitola španielskych výrobcov áut je podobne vzrušujúca a neznáma ako tých juhoamerických. Ale o Argentíne inokedy, dnes sa pokúsime pripomenúť neprebádané vody značky Pegaso.
Španielsko-švajčiarska spolupráca
V prvou svetovou vojnou zdevastovanom Španielsku sa zrodila automobilka Hispano-Suiza. Ale už v roku 1898 dôstojník španielskej armády Emilio de la Cuadra pod svojím menom začal v Barcelone výrobu elektromobilov. Cuadra sa v Paríži stretol s významným švajčiarskym konštruktérom Marcom Birkigtom, držiteľom niekoľkých patentov v spaľovacích motoroch, a prehovoril ho k spolupráci.
Česká stopa medzi najlepšími
V priebehu prvej svetovej vojny firma Hispano-Suiza vyrábala vyhlásené letecké motory. Ich konštruktérom bol opäť Birkigt, avšak do vývoja sa vtedy zapojil aj ďalší Švajčiar Louis Massuger. Už v roku 1919, kedy sa musela Hispano-Suiza prispôsobiť podmienkam mierovej výroby, bol predstavený reprezentačný model H6, radový šesťvalec s rozvodmi OHC vačkovým hriadeľom v hlave valcov, ktorý využíval to najlepšie z poznatkov pri vývoji a výrobe vojnových leteckých osemvalcov.
Typom H6 sa tak Hispano-Suiza razom dostala medzi smotánku najprestížnejších automobilových výrobcov sveta. Dokonca aj Rolls-Royce vtedy využíval radu patentov Hispano-Suiza, vrátane progresívnych "strojných bŕzd", teda mechanického lankového systému umocňujuceho brzdný účinok kinetickou energiou idúceho vozidla.
Automobily Hispano-Suiza boli natoľko sofistikované, že španielske licencie nakupovali priemyselníci z celého sveta. Hlavnými producentmi sa stali v roku 1923 francúzska filiálka Hispano-Suiza a plzeňské impérium Škodovky. Škodovka sa tak stala automobilkou dávno pred tým, než vedenie prevzalo mladoboleslavskú automobilku Laurin & Klement. A luxusné automobily Hispano-Suiza vyrábané v Plzni boli najkvalitnejšie postavenými Hispano-Suiza na celom svete.
Enzo sa hnevá
Ale dejiny pokračovali ďalej a na sklonku druhej svetovej vojny sa na troskách impéria Hispano-Suiza zrodilo štátom vlastnené konzorcium enas. V jeho čele stál Wilfredo Ricart a vyrábalo traktory, nákladné autá, autobusy, armádne vozidlá a krátko aj športové automobily.
V roku 1945 sa Ricart vrátil z Talianska do rodného Španielska, aby viedol novo zriadený koncern enas a vývoj automobilov všetkých kategórií. Enas v rokoch 1951 až 1958 vyrábala jeho kupé Pegaso Z-102.
Zánik Pegasa
Enas v roku 1990 prevzalo Iveco a meno Pegaso zaniklo o štyri roky neskôr. Pod touto značkou vzniklo celkom na 350 tisíc automobilov rôznych typov a najvýznamnejším rokom sa stal rok 1974, kedy sa zrodilo viac ako 26-tisíc vozidiel značky Pegaso. Na sklonku štyridsiatych rokov boli vyrábané modifikované nákladné vozne Hispano-Suiza 66G pod označením Pegaso I a II, ktorých väčší rozmach umožnil až nábeh produkcie vznetového motora.
Vývoj aj výroba Z-102 prebiehala kompletne v barcelonských dielňach enas, fantastická konštrukcia však oslovila svetovú verejnosť, takže niektoré vozy karosovali aj francúzsky Saoutchik či taliansky Touring.
Ricart pri konštrukcii Z-102 využil všetky svoje skúseností so špičkovými pretekárskymi a športovými vozidlami. Podvozok z oceľových výliskov niesol v prekvapivo moderný celohliníkový osemvalec V8 so štvoricou vačkových hriadeľov v hlavách, štyrmi ventilmi nad každým valcom, mazaním so suchou kľukovou skriňou a päťstupňovou, plne synchronizovanou prevodovkou v jednom bloku s rozvodovkou zadnej poháňanej nápravy. Objem 2,5 litra postupne rástol na 2,8 až 3,2 litra a v závislosti na počte použitých karburátorov a preplňovania dosahoval výkon až 360 koní.
Najvyššia rýchlosť atakovala hranicu 250 km / h, čo hravo prekonávalo aj stroje Ferrari a Enzo to údajne niesol so značnou dávkou nevôle. Nakoniec vzniklo len 86 športových vozidiel Pegaso Z-102, z ktorých 28 nieslo otvorenú karosériu.
Autá boli aj napriek sofistikovanej konštrukcii podvozku, náprav a pohonného ústrojenstva veľmi ťažké a drahé, čo nezvrátila ani premiéra lacnejšej série Z-103. Nad španielskymi športovými automobilmi Pegaso, ktoré patrili k najrýchlejším sériovým autám svojej doby, sa tak vody uzavreli v roku 1958.