Koniec čakania v obrovských zápchach, koniec preplneným cestám. Dopravnú nočnú moru hlavného mesta má vyriešiť nultý obchvat Bratislavy. Cena za tento „luxus“ mala byť pôvodne megalomanská. Ministerstvo pôvodne rátalo až s 4,5 miliardy eur. Cenová ponuka štyroch stavebných gigantov, ktoré sa o jeho výstavbu uchádzajú, je však omnoho nižšia. „Táto transparentná súťaž vygenerovala výrazne nižšie ceny, ako sa očakávalo,“ povedal minister dopravy Ján Počiatek.
Čítajte viac: Ponuky na obchvat Bratislavy prekvapili
Obchvat za miliardu
S najnižšou cenou prišlo konzorcium Obchvat Nula, ktoré vedie španielska spoločnosť Cintra. Ponúkli sa, že ho postavia za necelú miliardu. Rapídne by tak klesli aj ročné splátky štátu, ktoré bude musieť platiť v prípade financovania stavby cez tzv. PPP projekt (verejno-súkromného partnerstva). Išlo by „iba“ o niečo vyše 56 miliónov ročne. Napriek zdajúcim sa vysokým nákladom, ide o značný prepad oproti tomu, s čím rezort dopravy rátal. Pôvodné štát rátal s ročnými splátkami v rozpätí 135 až 150 miliónov eur.
Aj keď konzorcium ponúklo najnižšiu cenu, neznamená to ešte, že bude obchvat stavať. Podľa Pavla Kajánka z Výskumného ústavu dopravného v Žiline rozhodujú aj predošlé skúsenosti rezortu s konkrétnymi firmami. Napríklad španielska spoločnosť Cintra doteraz žiadnu veľkú stavebnú zákazku na Slovensku nemala. Napriek tomu sa chce pustiť do jedného z najväčších diaľničných projektov v našej histórii.
Neštandardný postup ministerstva
Rezort dopravy síce ukázal ponuky firiem, no nezverejnil už, na základe akých kritérií vyberie víťaza tendra. Podľa analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka to nie je štandardný postup. „Je zarážajúce, že sa jeho zverejnenie odkladá až do januára. Nechcem byť zbytočne podozrievavý, ale to, že nie je takýto dokument ešte zverejnený, vzbudzuje otázky,“ povedal pre HN. Na nezvyčajný postup poukazuje aj Zuzana Wienk z Aliancie Fair-Play. Podľa nej sa tým zamedzuje verejnej diskusii. „Je tiež zvláštne, že ministerstvo ešte stále nevie, či sa mu definitívne oplatí stavať formou PPP,“ dodala Wienk.
Pôvodné znenie článku obsahovalo porovnanie čistých súčasných ponúk s pôvodnými predpokladmi, a to bez zarátania ročných úrokov. Článok bol preto aktualizovaný, čitateľom sa za chybu ospravedlňujeme.