Pripustila, že pochybila aj nemecká vláda, keď automobilkám možno príliš verila a nenaliehala dosť dôsledne na prísnejšie emisné testy.
Výrobcovia automobilov, ktorí sú v spolkovej republike považovaní za chrbticu nemeckého priemyslu, čelia v poslednej dobe niekoľkých aféram. Vedľa manipulácie s emisiami dieselových motorov zo strany koncernu Volkswagen sa teraz do popredia dostala aj údajná dlhoročná kartelová dohoda nemeckých automobiliek Volkswagen, BMW, Daimler, Audi a Porsche.
"Automobilový priemysel urobil ťažké chyby a predovšetkým prišiel o dôveru," uviedla Merkelová. Na jednej strane ide podľa nej o protiprávne a trestné činy, na druhú stranu o to, že automobilky pristupovali k testom emisií tak, aby pri nich autá splnili len minimálne požiadavky. V skutočnej prevádzke potom drvivá väčšina dieselov produkuje výrazne viac škodlivých emisií.
"Boli sme možno príliš dôverčiví, keď sme dohovárali emisné testy," pripustila v utorok Merkelová aj chyby na strane nemeckej vlády. Berlín podľa nej napríklad nepožadoval dostatočne dôsledne emisné testy v skutočnej prevádzke.
Automobilky teraz podľa kancelárky musia prevziať zodpovednosť a ponúknuť klientom úpravy softvéru, alebo prémie za vrátenie starých a kúpu nových vozidiel.
Na takzvanom dieselovom summite, ktorý sa uskutočnil začiatkom augusta, sa nemecké automobilky zaviazali, že upravia softvér 5,3 miliónom dieselových aut tak, aby v priemere o 25 až 30 percent znížili ich emisie oxidov dusíka.
Podľa nemeckej kancelárky je to ale len prvý krok. Niektorí kritici považujú závery summitu za úplne nedostatočné.
V rozhovore s časopisom Super Illu šéfka nemeckej vlády poznamenala, že považuje za rozumné postupovať podobne ako niektoré ďalšie európske krajiny, ktoré chcú okolo rokov 2030 až 2040 prestať na cesty pripúšťať nové dieselové vozidlá. K presnému termínu sa však vyjadriť nechcela.