Mám rád šialené testy, ktoré dokážu niečo zmeniť. Napríklad tento zaujal už na internete tisíce ľudí. Ukázal, že Tesla vyrába elektromobil, ktorý je jednoducho iný ako ostatné. Prešli sme totiž z Bratislavy do Košíc.

Bez dobíjania batérií a takmer zadarmo. To však nie je všetko. Do 24 hodín sme sa totiž vrátili späť do Bratislavy. Toto nedokáže žiaden elektromobil, ktorý sa v súčasnosti predáva. Teda ak ho neplánujete „posadiť“ na autovlak alebo odviezť na prívesnom vozíku. Ako to však prebiehalo? 

Po tom, čo ma ráno „šokovo“ zobudil budík o šiestej (mám také škaredé stolné rádio s hnusným zvukom, ktoré zaručene funguje, ak sa mi nechce vstávať), beriem kamery, oblečenie a bez raňajok sa vytratím z domu. Po ceste na miesto odovzdania Tesly mi nasadá do auta ešte videoredaktorka Janka, ktorá celú cestu zaznamenávala. O siedmej, no možno niečo po siedmej (mám problém s meškaním), už preberám v Petržalke auto, ktoré sa postaralo o revolúciu v elektromobilovom priemysle. 
 

Okamžitý problém
Je to modrá Tesla, konkrétne model S85, ktorá má niečo vyše 10-tisíc kilometrov. V teste nám ju zapožičala spoločnosť Business Lease, ktorá ho ponúka na Slovensku cez operatívny lízing. Teda konkrétne nielen tento model, ale celý balík Tesla Experience, ktorý znamená auto a starostlivosť, teda napríklad vám domov nainštalujú aj nabíjaciu stanicu. 

Prezrel som auto, dostal milý kľúč (Tesla ho robí ako malý model auta) a ihneď ma oblial studený pot. Vedel som, že ak by som ani o meter neodbočil z plánovanej trasy, budem musieť prejsť 410 kilometrov. Chcel som ísť cez Zvolen, cez južné Slovensko. No na displeji vidím dojazd na 387 kilometrov. 

Trošku sa upokojím, keď si všimnem, že auto nie je úplne nabité, a tak ho ešte pripojím na nabíjačku a dobíjam. Všetko sme mali presne naplánované, už sme mali dávno vyraziť, no nie som totálny blázon, ktorý bude niekde tlačiť Teslu k nabíjačke alebo zháňať odťahovku. Proste nie sme americká šou, kde by za mnou išlo produkčné auto a riešilo problémy. 
 

Navyše sa mi už raz (plánovane) podarilo úplne vybiť elektromobil a viem, že ten dojazd, ktorý ukazujú, je veľmi presný. To nie je ako klasické auto, kde veselo jazdíte, aj keď vám to ukazuje 0 kilometrov dojazdu. 

Môj pokojný stav ma prešiel po tom, čo sa auto prestalo nabíjať na hodnote 397 kilometrov. „Teraz ako čo?“ pomyslel som si. Už sme za plánom meškali asi hodinu. Ja stále stojím na parkovisku a pozerám na mape, či neexistuje kratšia trasa, a skúšam v Tesle vypínať všetky systémy, aby som ušetril energiu a zvýšil dojazd. Nevyriešil som nič. „Dobre, kašlem na to, pri najhoršom to otočím pri Zvolene,“ zahlásil som a vyrazili sme. Veľmi opatrne. Bez kúrenia, bez vyhrievania sedadiel a pre istotu som znížil aj jas displejov na obrazovkách. Ak ste niekedy videli Teslu, tak má vnútri obrovský 17-palcový Full HD monitor postavený na výšku, cez ktorý ovládate všetko.

Šoféruje za nás Tesla
Ihneď sme sa dostali na bratislavský obchvat, kde som nastavil rýchlosť 85 kilometrov za hodinu. Ani to netrvalo dlho a už som sa viezol v rannej zápche. To bolo to posledné, čo som hľadal. Onedlho sme sa dostali na diaľnicu, kde som si dovolil pridať na 90 kilometrov za hodinu. Jednoducho toto sú ideálne cestovné rýchlosti pre Teslu, kde maximalizujete dojazd.

Niečo pred deviatou hodinou ráno teda konečne opúšťame Bratislavu. A ja som fakt len dúfal, že vôbec do tých Košíc dorazíme. 

Keďže som bol na diaľnici, dokonale som vyskúšal novinku, ktorú Tesla ponúka. Funkcia Autopilot prišla do týchto áut ako jednoduchá aktualizácia a otvorila mu úplne novú „dimenziu“. Tesla má jednoducho neuveriteľne inovátorský prístup v mnohých veciach a toto je jedna z nich. Skrátka si ako do telefónu stiahnete aktualizáciu a vaše auto sa naučí novú schopnosť. 

Autopilot je v preloženom význame veľmi pokročilý tempomat do auta. Poviem vám to na príklade, ktorý ukáže všetky jeho schopnosti. Nastavil som si na diaľnici rýchlosť 95 km/h, spustil autopilota a de facto prestal šoférovať. Ruky som mal však na volante či prípadne minimálne v jeho blízkosti, aby som ho vedel kedykoľvek chytiť.
 

Tesla totiž za vás preberie riadenie, čo funguje na diaľnici dokonale. Spolieha sa na čiary, kamery, ktoré má, či radary alebo ďalšie senzory okolo celého auta. 

Ak vám poviem pravdu, asi od Trnavy až niekde za Nitrou som ja volantom hýbať nemusel. Nerobil som nič, len sedel a pozeral. Následne som sa kvôli ďalšej funkcii potreboval dotknúť volantu. Tesle som zapol smerovku doľava, aby som mohol predbehnúť kamión. Vtedy si auto overí, či skutočne držíte volant. No len na sekundu. Z pruhu do pruhu sa hýbala Tesla samostatne. Následne sa samostatne aj zaradila pred kamión. Ja som len spustil zase smerovku. Klobúk dolu, funguje to skutočne vynikajúco. 

Nie je tu však systém, ktorý sa vie postarať o to, aby ste vôbec nešoférovali. To príde až za pár rokov. Ale musím povedať, že prvú cestu do Košíc som Teslu „nechal šoférovať“ desiatky kilometrov. 

Agresivita slovenských vodičov
Počas toho, ako kilometre začali ubúdať, som si všimol, že šetríme. Teda Tesla začala pomaličky, ale iste predlžovať svoj dojazd. Po takmer 150 kilometroch sme si dali prestávku. Nikto z nás neraňajkoval. Chcelo to kávu a trošku matematiky. K nabíjačke v Košiciach nám chýbalo 277 kilometrov, no dojazd ukazoval 270. Stále málo.

Rozhodol som sa, že pôjdem 85 km/h a skúsim šetriť ešte o niečo viac. No a teraz začala pravá zábava na slovenských diaľniciach. Začali nás obiehať nielen staré a „naložené“ autá, no aj kamióny. 

Prekonali sme Zvolen a už som sa začínal cítiť istejší, no stále som mal rešpekt pred horským priechodom Soroška, ktorá na nás čakala pred Košicami. Na okresných cestách som spomalil na 80 kilometrov za hodinu. Stále som chcel ísť na istotou. Vedel som, že odťah z nejakej „bohom zabudnutej“ oblasti nebude najlacnejší. A tak hoci som bol v luxusnom aute za 100-tisíc, nemal som zapnuté kúrenie a išiel pekne pomaly. 
 

Spoznával som aj agresivitu slovenských vodičov. Niektorým skrátka stačí, ak idete „len 80“ a už na vás vyblikujú a zazerajú na vás, že čo si to dovoľujete ísť tak pomaly. V každom prípade náš cieľ je čoraz bližšie. Šetrením som dosiahol to, že v Krásnohorskom Podhradí som mal ešte dojazd 100 kilometrov a do Košíc zostávalo 60. „To už teraz môžem ťahať hore Soroškou aj autobus a prídem do metropoly východu,“ pomyslel som si. Prudké stúpanie však z dojazdu začalo poriadne odkrajovať. Rekuperácia a kopec dole však Teslu presvedčili, že energie je ešte dosť a o pár minút som už bozkával betónový stĺp, ktorý ukazuje začiatok Košíc.  

Dokázali sme nemožné
Po príjazde do Košíc mi totiž ostalo ešte 50 kilometrov dojazdu. Celá cesta nám trvala takmer šesť hodín a 30 minút. No približne 30 minút sme však stáli na čerpacej stanici a počas cesty aj natáčali a prešli cez zápchu. Myslím, že bez väčších problémov by ste s Teslou prešli bez prestávky do Košíc aj pod šesť hodín. Celkom slušné, nie? A za palivo nemusíte dať ani jeden cent. 

To, čo sa však zdalo ešte ráno nemožné, som prekonal. A úplne pohodlne. V eufórii som dokonca dvakrát zle odbočil a zablúdil. Nakoniec som však prišiel k našej vytúženej nabíjačke. Tu sa však ukázal malý problém nabíjacích staníc. Kým čerpaciu stanicu vždy nájdete vďaka obrovskej stavbe a pútačom pomerne bez problémov, nabíjačku, ktorá je nenápadný biely stojan, už nie.  Síce sme mali presné GPS súradnice, spoliehal som sa na to, že ju jednoducho nájdem. Trvalo to síce chvíľku, no spokojne som k nej prišiel a začal nabíjať. 

Možno by ste to nepovedali, no na Slovensku máme pomerne slušnú sieť nabíjacích staníc. My sme využili rýchlonabíjačku od spoločnosti GreenWay. Tesla na ňu potrebuje špeciálnu redukciu, no rýchlosť nabíjania je vynikajúca. Za 115 minút sme mali Teslu opäť úplne nabitú. To som vôbec nečakal. Tieto rýchlonabíjačky navyše firma postavila strategicky po celom Slovensku, čo sme pri ceste späť aj využili. Jediné, čo vám stačí, aby ste ich mohli využívať, je sa v tejto spoločnosti zaregistrovať. 

Počas toho, ako sme čakali na nabitie Tesly, sme išli do mesta a vymysleli, čo urobíme pri ceste späť. 
 

Teraz 130 a severnou cestou
Teraz je plán iný. Pôjdeme severnou cestou cez Prešov a Žilinu a navyše ako v luxusnom aute. Čiže žiadne šetrenie. Pôjdeme 130 a so všetkou parádou. Nabíjať budeme podľa potreby. Z Košíc sme napokon vyrazili asi o pol ôsmej večer.  Zhoršilo sa nám počasie, začalo pršať a navyše tunel Branisko bol opäť zatvorený. Po cestách sa pohybujeme úplne klasicky ako ostatné autá, nechýba nám nič a cesta ubieha rýchlejšie. Až po Ružomberok. Prešli sme takmer 200 kilometrov a dojazd nám ukazuje 120 kilometrov. Jednoducho rýchlosti nad 100 kilometrov za hodinu elektromobil vybíjajú rýchlejšie a dojazd klesá skôr.  

Tu sa našťastie nachádza opäť rýchlonabíjačka a rozhodol som sa zastaviť. Nie je v strede mesta, no pri skromnej pumpe. Nabíjame tu asi 30 až 45 minút a s dojazdom takmer 250 kilometrov vyrážame do Žiliny. Ak by sme spomalili, prišli by sme zrejme až do Bratislavy, no o tomto tento test nie je. Ideme úplne normálne a dlhšou severnou trasou, ktorá má pre nás 460 kilometrov. 

A tak v Žiline nabíjame opäť. Tu som však zažil malý šok. Nabíjačka je totiž v obchodnom centre a to bolo zatvorené spolu s garážami. Našťastie nám strážna služba vysvetlila, že stojíme pri zlom vchode a naviedla nás správne. Tu sme strávili ďalších 45 minút a auto dobili na dojazd 300 kilometrov. Už teraz, po dobíjaní v Žiline, sme boli severnou trasou na ceste štyri a pol hodiny. A to sme boli stále 200 kilometrov od Bratislavy. 

Takmer som zaspal
Vyrazili sme už viac-menej unavení a mňa začala „dorážať“ tichá atmosféra v aute. Narazil som aj na limity autopilota v Tesle. V hustom daždi si nevedel dobre poradiť a takmer dvakrát ma chcel naviesť do odľahčovacieho pruhu. Vypol som ho a šoféroval radšej sám. Pri 130-tke to nie je sranda, ak sa „musíte biť “s autom o volant. 

Neviem si to vysvetliť, no Tesle sa zrejme aj vplyvom zhoršeného počasia zvýšila spotreba a začal rapídne ubúdať dojazd. Napriek tomu, že som mal v Žiline ešte 300, pri Trenčíne to bolo už pod 200. Reálne som však prešiel len 70 kilometrov. 

Situácia sa natoľko vyhrotila, že kúsok pred Trnavou som spomalil na 100 kilometrov za hodinu, aby som na 100 percent vôbec prišiel. Dobíjať sa mi už nechcelo. Neznášam však pomalú jazdu, najmä ak som unavený. Jej vplyvom strácam pozornosť a začínalo ísť do tuhého. Boli asi dve hodiny nad ránom a stále som nebol v Bratislave. Dojazd ubúdal a ja som cítil, že buď sa vybije Tesla, alebo ja zaspím za volanom. 

Je to smiešne, no pri živote ma udržiavali gumené medvedíky. Stále si niečo také kupujem na dlhšie cesty. Je tam cukor a máte niečo v ústach, tak „niečo akože robíte“ a zabáva vás to. Napokon som videl už svietiaci vysielač Kamzík a následne celú Bratislavu. Aj počasie sa umúdrilo a vďakabohu sme dosiahli náš cieľ, Bratislavu. S asi 30-kilometrovým dojazdom a po skoro siedmich hodinách. 
 

Pozeráte sa na auto budúcnosti
Takže dokázali sme to. Za 24 hodín sme otočili trasu Bratislava – Košice – Bratislava, a to s elektromobilom.

Ak môžem sumarizovať. Nabíjanie na verejných staniciach nás nestálo ani cent. Vlastne to bola príjemná a veľmi tichá jazda, ktorá ukázala, že Tesla stále zaujíma Slovákov. Auto si často ľudia obzerali a pýtali sa naň. Cestovanie elektromobilom medzi našimi najväčšími mestami nie je určite rovnako pohodlné ako pri jazde klasickým autom. To by som klamal. Lepšia cesta vedie cez Zvolen, ktorá vám môže trvať šesť hodín. Čo je asi o hodinu viac než jazda klasickým autom. Tesla však môže jazdiť aj zadarmo, prípadne ak nabíjate doma, vychádza to približne na dve eurá za sto kilometrov. Business Lease vypočítal, že pri nákladoch oproti dieselovému luxusnému autu ušetríte 100 eur mesačne.

Čo je perfektné. Navyše jazda je maximálne tichá a príjemná. Ak by však bola na Slovensku super nabíjačka od Tesly niekde pri Zvolene, vyrovnal by sa tento elektromobil všetkým autám na diaľnici. Dali by ste si kávu a auto by sa za 20 minút dostatočne nabilo. 

Úprimne, elektromobil je stále o určitých kompromisoch. No toto je Tesla, nie obyčajný elektromobil. A presne teraz sa pozeráte na auto budúcnosti.