Vyskúšal som si, ako sa cítia miliardári. Na jeden deň som sa totiž stal „bohom“ v automobilovom svete a vychutnal si, aký je to pocit voziť sa v najluxusnejšom aute na svete. Vážení, toto je Rolls-Royce Phantom.

Zažil som niečo, čo sa mi už asi nikdy v živote nepodarí. A s istotou sa to ani nikdy nestane ľuďom, ktorí patria medzi horných desaťtisíc. Odchádzam večer z práce, pípnem si kartičku (veď dochádzka musí byť) a vo vrecku mám kľúče od troch áut.

Dobre, tak si ich vyberiem a na parkovisku chvíľku rozmýšľam, zatiaľ čo predo mnou stoja top limuzíny v hodnote takmer milión eur. Celkom slušná zodpovednosť nie? A to vôbec nepreháňam. 

Okrem športového Mercedesu zaberám ako frajer ďalšie tri parkovacie miesta s dvomi limuzínami od Rolls-Royce. Pochopenie pre to našla aj bezpečnostná služba, ktorá nám stráži budovu.

Takže po práci riešim takmer typický problém Slovákov. No, skoro. Zatiaľ čo iní rozmýšľajú, aké topánky si večer obujú do mesta, ja „maturujem“, či si zoberiem ten modrostrieborný alebo fialovosivý Rolls. Wau. Presne tak, testoval som nie jeden, ale rovno dve superluxusné autá od tejto britskej automobilky. 

Ako mi nadávali po slovensky

Na začiatok skutočne neviete, ktoré šoférovať skôr. Najväčšia zábava to totiž bola, ak sme s kolegom jazdili po cestách na oboch súčasne. Veď kedy ste naposledy videli Rolls-Royce?

A to ešte u nás. No a teraz si predstavte, že ste videli brázdiť naše luxusné asfaltové cesty na dvoch Rollsoch za sebou. A to nielen po Bratislave, ale aj v okolitých obciach. Ešte nikdy som nevzbudil toľko pozornosti, keď som zastavil na čerpacej stanici, stál na križovatke, išiel cez mesto alebo pýtal sa jednej milej panej na cestu v malej dedinke pri Trnave.

Je to úžasné. Cítil som, ako to auto ľudí teší, rozdáva radosť a má pritom svoj rešpekt a maximálny status. Veď z takého auta môže vystúpiť takmer ktokoľvek.

Ľudia vás na križovatke pokojne pustia a občas vám aj zamávajú. Ale aby som zas neklamal, konkrétne som zažil, že za Pezinkom mi jeden pán na starej zelenej Felicii nedal prednosť. Doteraz mám v hlave obraz, ako mi ešte nervózny z okna niečo kričal. Po slovensky. Hoci som sedel v aute, ktoré malo britské evidenčné značky. 

No teraz späť k nášmu top modelu. Keďže som mal možnosť vyskúšať si Rolls-Royce Ghost a Phantom, dokážem to aspoň s niečím porovnávať.

Aby som to vysvetlil, Ghost je „lacnejší“ model (smiešne označenie auta za takmer 300-tisíc eur), ktorý je orientovaný na vodiča, a Phantom je zase to najlepšie, čo Rolls-Royce ponúka. A teda, aby som vás už úplne nedoplietol, Phantom si predstavíme dnes, Ghost si necháme nabudúce. 

Tu sa má sedieť vzadu

Pri tom najlepšom, čo Rolls-Royce ponúka, sa konkurencia hľadá veľmi ťažko. Navyše sa nemôžem tváriť, že takéto autá šoférujem každý druhý týždeň. A aj ja som totiž sedel za volantom Rollsu po prvýkrát. Predtým maximálne tak na autosalóne. 

A prvé, na čo som prišiel? Zabudnite na všetko, čo ste si mysleli o autách. Napríklad, že sa musia šoférovať alebo vojsť na jedno parkovacie miesto. Zabudnite aj na to, že by ste niekedy vôbec stretli rovnaké auto, v akom teraz sedíte. Nie je to možné, pretože každé je jedinečné, konštruované ručne a maximálne prispôsobené.  

Toto auto má navyše jedinečného asistenta, vďaka ktorému nemusíte mať ani vodičák, aby ste si tento luxus užívali. Volá sa váš súkromný šofér. Až 90 percent majiteľov Phantoma sa necháva voziť na zadnom sedadle. Aj ja som sa nechal. Ako vodiča som „zneužil“ môjho otca, ktorý si šoférovanie dokonale užíval. 

Nastupovanie je tu ako prechod do iného vesmíru. Ak to preženiem zo „špinavej ulice“ prejdete do miesta, kde sa vozia králi. Dvere, ktoré sa rovnako ako na Rollse otvárajú proti sebe, má na trhu len pár áut. Ich konštrukcia je totiž zložitejšia a menej praktická. No len pre obyčajných smrteľníkov.

Najlepšie ovce má Rolls-Royce 

Viete, čo je ich výhoda? Ak náhodou vystupujete na červenom koberci plnom fotografov, takéto dvere vám urobia miesto pre pohodlné vystúpenie a navyše dajú viac súkromia. Skrátka iný svet. A to doslova. Zatiaľ čo nad sebou máte z optických vlákien urobenú dokonalú hviezdnu oblohu, pod nohami koberec, pre ktorý sa špeciálne vyberajú najlepšie ovečky. 

Na to, aby ste si ho dokonale vychutnali, musíte sa vyzuť. A tak som aj ja zaboril svoje nohy do hlbokého a „huňatého“ koberca. Úžasný pocit. Mimochodom, na koberčeky v autách som sa ešte nikdy nezameral a ani si ich špeciálne nevšímal. A to je presne kľúčom do sveta Rolls-Royce. Detaily. 

Preto máte v prednej priehradke špeciálne miesto na cigary, preto samotný dáždnik (za 400 eur) má rovnaké farby, aké má aj auto, a aj preto si do Rollsu môžete dať drevo zo stromu, ktorý máte doma v záhrade. Toto je iný svet. Vyberáte si zo 44-tisíc farieb, „nekonečného množstva“ druhov a odtieňov kože či samotnú sošku na čele auta – Spirit of Ecstasy si môžete dať vyrobiť aj zo zlata. 

Na zadných sedadlách máte špeciálne tlačidlo na stíšenie rádia pri komunikácii s vodičom, unikátny systém ovládania klimatizácie alebo miesto na dve hriešne drahé a dobre vychladené vína. Miloval som ten pocit na zadnom sedadle, ale aké je to sedieť na vodičovom mieste?

Hoci by ste si za cenu tohto auta kúpili v priemere celé poschodie bytov v Bratislave, nemáte pred sebou tisíc displejov a ani množstvo asistentov. Riadite kolos, ktorý nemá ďaleko od šiestich metrov a troch ton. Ale to neznamená, že sa šoféruje zle. Tu navyše ani nešoférujete. Tu sa plavíte. 

Ako vodič máte v rukách pomerne veľký volant, takmer ako kormidlo, a samotné auto vás núti jazdiť v štýle Rolls-Royce. Celé je nastavené príjemne a maximálne komfortne. A to aj brzdy. Fungujú tak inak, povedal by som veľmi „pohodovo“. 

Hoci máte pod kapotou „motorové porno“, dvanásťvalec s objemom 6,75 litra a výkonom 450 koní, v interiéri nepočujete nič. Ak auto naštartujete, cítite sa ako v elektromobile. A výkon? Toho máte na rozdávanie. Teda ak by ste náhodou nestíhali na letisko, prípadne dôležité stretnutie, Rolls si poradí. 

Kupujem, nekupujem? 

Rolls-Royce je považovaný za to najluxusnejšie a najlepšie, čo si môžete na trhu nájsť. Toto nie je len kus železa, je to status, ktorý niečo hovorí. Ale ak by ste si mysleli, že ľudia pri ňom neriešia spotrebu alebo cenu za servis, ste na omyle. V meste jazdíte pohodovým tempom za 25 litrov na 100 kilometrov. 

A keďže Phantom je úplne iný „vesmír“, všetky, ktoré sa predali v minulom roku, boli individuálne prispôsobené želaniam zákazníka. Je to maximálne príjemné šoférovanie, prípadne vozenie sa na zadnom sedadle. No na záver musím dodať, že ja ako „teoretický“ 25-ročný miliardár by som Phantoma nechcel. Prečo?

Na pokojné vozenie na zadnom sedadle mám ešte kopu času, a tak by som si radšej užíval superluxusné kupé s názvom Rolls-Royce Wraith. Takže všetkým, ktorí by ma chceli potešiť na Vianoce, naznačujem malý tip.